Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Poslanci v Bruseli odklepli sedemročný rozpočet
17. 12. 2020
Poslanci Európskeho parlamentu v stredu v Bruseli odsúhlasili budúci viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021 - 2027. Finančné zdroje EÚ tak môžu smerovať k občanom Únie už od začiatku budúceho roka.
Za nový sedemročný rozpočet EÚ hlasovalo 548 poslancov, 81 bolo proti a 66 sa zdržalo hlasovania. Parlament počas vyjednávaní s Radou EÚ (členské štáty) presadil zvýšenie eurorozpočtu o 16 miliárd eur voči objemu, na ktorom sa dohodli šéfovia štátov a vlád EÚ počas júlového samitu.
Z dodatočnej sumy by sa 15 miliárd eur malo prostredníctvom dôraznejšej podpory kľúčových programov EÚ vynaložiť na ochranu obyvateľov pred následkami pandémie ochorenia COVID-19, na rozšírenie príležitosti pre budúce generácie a na ochranu európskych hodnôt.
Poslancom sa podarilo dosiahnuť strojnásobenie rozpočtu pre program EU4Health, zaistiť ekvivalent ďalšieho ročného rozpočtu pre program Erasmus+ či presadiť pokračovanie zvyšovania prostriedkov pre výskum.
Sumu 11 miliárd eur z dodatočných výdavkov presadených EP by mali pokryť najmä príjmami z pokút v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sú ukladané spoločnostiam porušujúcim pravidlá EÚ.
Ďalšie štyri miliardy eur sa získajú presunmi prostriedkov a využitím rezerv v rámci VFR a jedna miliarda eur sa vyčlení ako flexibilná rezerva využiteľná napríklad v prípade budúcich kríz či na dofinancovanie kľúčových programov EÚ.
Dodatočné prostriedky zvýšia celkový strop VFR stanovený na 1,0743 bilióna eur v cenách roku 2018 na 1,0853 bilióna eur.
Rokovania o brexite skončili bez dohody, budú však pokračovať
14. 12. 2020
Británia a Európska únia budú pokračovať v rokovaniach o obchodnej dohode. V nedeľu to oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s britským premiérom Borisom Johnsonom.
Šéfka exekutívy EÚ túto informáciu potvrdila na svojom účte na Twitteri. "Mali sme dnes ráno užitočný telefonát s Borisom Johnsonom. Diskutovali sme o hlavných nevyriešených témach," uviedla počas následnej tlačovej videokonferencie.
Spresnila, že rokovacie tímy z oboch strán viedli v posledných dňoch intenzívne rozhovory. V nedeľu sa obe strany dohodli na pokračovaní rokovaní, ktoré majú upraviť obchodné vzťahy medzi Bruselom a Londýnom po 1. januári 2021, dodala šéfka exekutívy Európskej únie.
"Ak napriek rokovaniam, ktoré trvali takmer celý rok, a tomu, že termíny (ich ukončenia) sa nikdy nedodržali, v tomto okamihu je zodpovedné pokúsiť sa urobiť všetko možné. Poverili sme našich vyjednávačov, aby pokračovali v rokovaniach a preskúmali, či je možné dosiahnuť dohodu aj v takejto neskorej fáze," vysvetlila von der Leyenová.
Zároveň potvrdila, že rokovania vedené Michelom Barnierom za EÚ a Davidom Frostom za Britániu budú pokračovať v Bruseli.
Tri sporné otázky, ktoré bránia uzavretiu pobrexitovej dohody, sú: rybolov, štátna pomoc - teda férová súťaž a to, ako podporovať ekonomiky oboch strán za rovnakých pravidiel - a dohľad nad konečným usporiadaním vzájomných vzťahov.
Spojené kráľovstvo oficiálne opustilo Európsku úniu 31. januára 2020 a 31. decembra, po skončení takzvaného prechodného obdobia, opustí aj jednotný trh EÚ a colnú úniu.
Ak nebude uzavretá dohoda o budúcom partnerstve, obchodné vzťahy medzi euroblokom a Britániou sa budú riadiť iba pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.
V
ECB sa snaží podporiť ekonomiku, pridala pol bilióna eur
11. 12. 2020
Európska centrálna banka (ECB) dnes rozšírila program nákupov dlhopisov o pol bilióna na 1,85 bilióna eur a predĺžila aj jeho platnosť. Chce tak podporiť ekonomiku, ktorú zasiahli dôsledky pandémie nového koronavírusu. ECB takisto uviedla, že hlavná úroková sadzba zostáva nula percent. Rozhodnutie je v súlade s očakávaním, prezidentka ECB Christine Lagardeová totiž o rozšírení programu v minulých týždňoch hovorila. Čakalo sa iba na to, v akom rozsahu posilnenie programu Peppa bude.
Platnosť programu ECB predĺžila najmenej do marca 2022, zatiaľ čo doteraz počítala s jeho trvaním do polovice roka 2021.
Nákupy dlhopisov, na ktoré banka uplatňuje novo natlačené peniaze, znižujú dlhodobé náklady na úvery. Pomáhajú tiež zabezpečiť bezproblémový tok peňazí a ich dostupnosť spotrebiteľom, firmám i vládam. To je nevyhnutné, ak majú firmy prežiť súčasnú pandémiu a vyrovnať sa s dopadmi uzávermi ekonomiky.
Trhy teraz čakajú na tlačovú konferenciu, na ktorej Lagardeová od 14:30 SEČ vysvetlí kroky, o nich banka dnes rozhodla.
V
Ekonomika Európskej únie rekordne vzrástla, výrazne sa zotavila z útlmu
9. 12. 2020
Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o rekordných 11,5 percenta.
Oznámil to dnes štatistický úrad Eurostat. Spresnil tak svoj novembrový odhad, podľa ktorého rast predstavoval 11,6 percenta.
Ekonomika EÚ sa výrazne zotavila z útlmu v druhom kvartáli, kedy sa hrubý domáci produkt znížil o 11,3 percenta v dôsledku negatívnych vplyvov pandémie choroby covid-19.
Tempo hospodárskeho rastu v samotnej eurozóne úrad spresnil na 12,5 z 12,6 percenta uvedených v novembrovej správe. Aj tak to však rovnako ako v prípade celej EÚ znamená najvýraznejší rast od roku 1995, kedy sa tieto údaje začali sledovať.
V druhom kvartáli sa HDP eurozóny prepadol o 11,7 percenta, uviedol Eurostat.
Najvýraznejší rast v treťom štvrťroku zaznamenalo Francúzsko, kde sa HDP zvýšil o 18,7 percenta.
Najpomalšie naopak rástla grécka ekonomika, a to o 2,3 percenta.
Európska komisia minulý mesiac predpovedala, že ekonomika eurozóny tento rok klesne o rekordných 7,4 percenta. V budúcom roku počíta s nárastom HDP o 4,1 percenta.
V