Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Švédsko znervózňuje rastúca príjmová nerovnosť
25. 1. 2021
Počet švédskych milionárov od roku 2019 prudko rastie, zatiaľ čo finančná situácia ostatných obyvateľov sa veľmi nelepší. Ministerka financií Magdalena Anderssonová označila prehlbujúcú sa nerovnosť za "zjavné riziko", keďže pandémia tento trend urýchlila. Vyššie dane pre bohatých zrejme neprichádzajú do úvahy, švédske zdanenie príjmov patrí už dnes k najvyšším na svete.
V rozhovore pre agentúru Bloomberg sa Anderssonová zverila so svojou obavou, že švédsku ekonomiku čaká po koronakríze zotavenie "v tvare K".
Ekonómovia týmto písmenom označujú situáciu, keď sa rôzne časti ekonomiky spamätávajú z recesie rôznym tempom. Podľa Anderssonovej Švédsku hrozí, že sa bohatí stanú ešte bohatšími a najzraniteľnejšie skupiny ľudí naopak o príjmy prídu.
Dôvodom je podľa nej politika centrálnych bánk, ktoré sa snažia nielen vo Švédsku nakopnúť hospodárstvo nízkymi úrokovými sadzbami.
Tie majú pozitívny vplyv na akciové trhy a vedú aj k rastu cien nehnuteľností. Anderssonová však varuje, že pandémia zasiahla predovšetkým sektor služieb a horšie platené pracovné pozície, ktoré zastávali najmä mladí ľudia bez majetku v podobe akcií či nehnuteľností. Z krokov centrálnych bánk tak profitujú iba bohatšie vrstvy obyvateľstva.
Švédska centrálna banka Riksbank síce v decembri 2019 po zhruba piatich rokoch ukončila éru negatívnych úrokových sadzieb, hlavnú sadzbu však stále drží na nule.
Hlavné švédske akciové indexy podľa Bloombergu od marca posilnili o 50 percent, zatiaľ čo ceny nehnuteľností boli v decembri medziročne o 13 percent vyššie.
"Ak nás čaká dlhšie obdobie s nízkymi sadzbami, nerovnosť bohatstva sa pravdepodobne prehĺbi. Ďalšou vecou, z ktorej mám obavy, je nezamestnanosť mladých. Z krízy z 90. rokov vieme, že dlhšie obdobie bez práce na začiatku produktívneho veku môže mať dlhodobé následky," uviedla ministerka.
Nezamestnanosť vo Švédsku sa vlani dostala na 8,5 percenta, tento rok sa podľa Anderssonovej vyšplhá na deväť percent. Bez práce je však pätina ľudí vo veku od 15 do 24 rokov.
V
Koronavírus naďalej predstavuje vážne riziko pre ekonomiku eurozóny
22. 1. 2021
Európska centrálna banka v súlade s očakávaniami nezmenila svoje výrazne akomodatívne nastavenie menovej politiky.
Varovala však, že rýchle šírenie nového koronavírusu predstavuje riziko ohrozujúce zotavovanie ekonomiky eurozóny, a potvrdila, že bude držať úrokové sadzby nízko, aby pomohla ekonomike prekonať koronakrízu.
Rada guvernérov ECB vo štvrtok nezmenila úrokové sadzby ani nastavenie mimoriadnych nástrojov, vrátane pandemického programu nákupu aktív (PEPP), na podporu ekonomiky.
Šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov varovala, že pandémia nového koronavírusu naďalej predstavuje "vážne riziko" pre ekonomiku eurozóny.
"Opätovný prudký nárast infekcií novým koronavírusom a reštriktívne a predĺžené protipandemické opatrenia zavedené v mnohých krajinách eurozóny narušujú ekonomickú aktivitu," povedala Lagardová.
Začiatok očkovania v eurozóne je podľa nej dôležitým míľnikom pri riešení pokračujúcej koronakrízy. "Táto pandémia však naďalej predstavuje vážne riziko ohrozujúce verejné zdravie a eurozónu a globálne ekonomiky."
Podľa Lagardovej sú v tejto situácii nevyhnutné rozsiahle monetárne stimuly. Šéfka ECB priznala, že vyhliadky vývoja ekonomiky eurozóny v najbližších mesiacoch sú veľmi neisté.
V
V triedení odpadu výrazne zaostávame za zvyškom Európy
18. 1. 2021
Znižovanie množstva komunálneho odpadu, ktorý končí nevyužitý na skládkach, má z roka na rok klesať. Slovensko k tomu zaväzujú spoločné európske ciele v oblasti odpadov. Kým v roku 2019 sme dokázali recyklovať len 39 percent odpadov, už v roku 2025 musíme podiel zvýšiť aspoň na 55 percent. Aj keď tento podiel z roka na rok mierne zvyšujeme, na splnenie našich cieľov to nemusí stačiť.
„Naše tempo môže zrýchliť zavedenie povinného triedenia kuchynského odpadu, ktoré u nás začalo od januára a napríklad aj tým, že slovenské mestá a obce nájdu inšpiráciu v projektoch, ktoré zaviedli talianske samosprávy,“ vysvetľuje Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk.
V
Škoda dodala takmer o pätinu vozidiel menej
13. 1. 2021
Mladoboleslavská automobilka Škoda Auto dodala v minulom roku kvôli pandémii koronavírusu medziročne skoro o pätinu áut menej. Svojim zákazníkom po celom svete dodala 1 004 800 vozidiel, čo je o 19,1 percenta menej ako v roku 2019, kedy dodala 1 242 800 vozidiel. Automobilka to dnes uviedla v tlačovej správe. Najväčší prepad medzi modelmi nastal u Fabie. Za poklesom dodávok stojí napríklad 39 dní trvajúce zatvorenie prevádzky a dočasné prerušenie predajných kanálov v druhom štvrťroku kvôli pandémii.
Najvyšší medziročný prepad medzi modelmi zaznamenala Fabia, ktorej dodávky klesli o 39 percent na 105 500 vozidiel. Vzrástli naopak dodávky modelov Scala a Kamiq, a to o 61,7 percenta na 63 200 vozidiel, respektíve o 99 percent na 128 500 vozidiel.
"Viac ako jeden milión dodaných vozidiel zákazníkom na celom svete je pre Škoda Auto veľký úspech. Najmä potom v súvislosti s pandémiou koronavírusu as tým spojeným päťtýždňovým prerušením výroby počas prvej vlny na jar uplynulého roka. Rád by som poďakoval celému predajnému tímu, našim importérom a dílerom za toto spoločne vynaložené úsilie. Rovnaká vďaka patrí aj našim kolegyniam a kolegom z výroby, riadenia kvality a všetkým ďalším škodovákom, ktorí bojovali o každý vyrobený automobil," povedal predseda predstavenstva Thomas Schäfer.
V západnej Európe zaznamenala automobilka v roku 2020 celkom 434 500 dodávok zákazníkom, medziročne o 16,5 percenta menej. V Nemecku, na druhom najväčšom trhu značky, bolo zákazníkom za minulý rok dodaných celkovo 161 800 vozidiel, čo predstavuje medziročný pokles o 15,4 percenta.
V strednej Európe dodala Škoda Auto od januára do decembra roku 2020 zákazníkom celkovo 181 900 vozidiel, teda o 15,7 percenta menej.
Vo východnej Európe bez Ruska zaznamenala Škoda prepad o 20,8 percenta na 39 800 vozidiel, v Rusku naopak automobilka posilnila o 6,8 percenta na 94 600 vozidiel.
Najpredávanejším modelom bola tradične Octavia, ktorých firma dodala 257 400, čo predstavuje medziročný pokles o 29,2 percenta. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili SUV Karoq a KodiaQ.
Väčšieho modelu KodiaQ dodala Škoda 131 600, medziročne o 23,4 percenta menej. Menšieho SUV Karoq dodala Škoda zákazníkom 137 200 kusov, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2019 pokles o 10,1 percenta.
V