Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Českí politici si polepšia. Platy im stúpnu o stovky eur
20. 9. 2021
Českým poslancom a senátorom vzrastie od januára mesačný plat o 5500 korún (217 eur). Ministri si polepšia o 10 500 korún (415 eur) mesačne, prezident o takmer 18-tisíc korún (711 eur). S odvolaním sa na najnovšie dáta štatistikov o tom v sobotu informovala Česká televízia.
Platy ústavných činiteľov nadviazali na priemernú mzdu v českej ekonomike a rastú na rozdiel od platov učiteľov, policajtov či hasičov automaticky. Premiér Andrej Babiš (ANO) navrhol v lete platy politikov zmraziť, poslanci sa ale zákonom odmietli zaoberať. Okrem iného s argumentom, že ho premiér predložil neskoro.
V
Európska centrálna banka mierne spomalí nákupy dlhopisov
10. 9. 2021
Európska centrálna banka spomalí nákupy dlhopisov, ktorými sa snaží podporovať hospodársky rast v eurozóne zasiahnutej pandémiou choroby covid-19. Rada guvernérov ECB na svojom dnešnom zasadnutí rozhodla, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma štvrťrokmi znížia mesačné nákupy dlhopisov v rámci núdzového pandemického programu označovaného PEPP, konkrétne čísla však vo svojej správe neuviedla. Doteraz ECB kupovala dlhopisy tempom zhruba 80 miliárd eur mesačne.
Pozornosť trhov sa teraz zameria na tlačovú konferenciu prezidentky ECB Christine Lagardeovej. Na nej by mala predstaviť aj nový odhad rastu a inflácie.
"Rada guvernérov usudzuje, že priaznivé podmienky financovania je možné zachovať pri mierne pomalšom tempe čistých nákupov aktív v rámci núdzového pandemického programu nákupov než v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch," uviedla centrálna banka. Tá celkovo na nákupy v rámci programu PEPP vyčlenila 1,85 bilióna eur a očakáva, že v nákupoch bude pokračovať najmenej do marca 2022.
Analytici v ankete agentúry Reuters očakávali, že ECB zníži nákupy dlhopisov v najbližších troch mesiacoch na 60 až 70 miliárd eur.
Centrálna banka zároveň potvrdila svoj dlhodobý sľub, že posilní stimulačné opatrenia, ak sa situácia na trhoch zhorší a finančné podmienky to budú vyžadovať. "Rada guvernérov je pripravená všetky svoje nástroje podľa potreby upraviť, aby zabezpečila stabilizáciu inflácie v strednodobom horizonte na cieľovej úrovni dvoch percent."
Hlavná úroková sadzba zostáva ďalej na nule. Nákupy aktív v rámci programu APP sa tiež nemenia a budú pokračovať tempom 20 miliárd eur mesačne.
V
Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku sa výrazne zhoršila
8. 9. 2021
Dôvera investorov v nemeckú ekonomiku sa v septembri opäť znížila, pokles vykázala už štvrtý mesiac za sebou. Investorov znepokojujú problémy v dodávateľských reťazcoch. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky dnes zverejnil nemecký inštitút ZEW.
Index dôvery sa znížil na 26,5 bodu z augustových 40,4 bodu. Pokles tak bol výraznejší, než očakávali analytici. Tí v ankete agentúry Reuters septembrovú hodnotu index odhadovali v priemere na 30 bodov.
"Očakávania sa v septembri opäť výrazne zhoršili. Hoci odborníci na finančný trh očakávajú ďalšie zlepšovanie ekonomickej situácie v najbližších šiestich mesiacoch, predpokladaný rozsah a dynamika tohto zlepšovania zaznamenali značný pokles," uviedol prezident ZEW Achim Wambach.
"Globálny nedostatok čipov v automobilovom sektore a nedostatok materiálov v stavebnom sektore viedli k výraznému zhoršeniu vyhliadok pre zisky v týchto odvetviach," dodal.
Nemecko je najväčšou ekonomikou v Európe. Hrubý domáci produkt Nemecka sa v druhom štvrťroku zvýšil o 1,6 percenta po dvojpercentnom poklese v prvom kvartáli.
V
Rast českej ekonomiky vyzerá dobre, horšie je to s vysokou infláciou
6. 9. 2021
Od hospodárskej prognózy OECD v máji 2021 ubehlo už dostatok času na to, aby sa dali predikcie porovnať s realitou. Z dát sa zatiaľ zdá, že Česká republika by nemala mať problémy s tempom oživenia hospodárstva, ale bude sa musieť vysporiadať so silnou infláciou. Inak povedané, Česko sa musí vysporiadať s podobnou situáciou ako Slovensko.
Prognóza, ktorú OECD zverejnila v máji 2021, očakávala, že tempo rastu českého HDP sa v tomto roku zvýši na 3,3 percenta a v roku 2022 narastie na 4,9 percenta . V správe sa uvádzalo, že medzi dôvodmi tohoto - v porovnaní s odhadmi iných krajín EÚ - pomalého hospodárskeho oživenia bude patriť výrazné šírenie koronavírusu, vysoká miera úmrtí na toto ochorenie (v porovnaní s ostatnými krajinami OECD) a pomalé tempo očkovania v krajine.
V správe sa ďalej uvádzalo, že hospodárske oživenie sa zintenzívni po rozšírení očkovania obyvateľstva a uvoľnení súvisiacich pandemických opatrení. Vyšší zahraničný dopyt by zase podľa OECD mal prispieť k zrýchleniu vývozu. Zamestnanosť mala podľa OECD mierne klesnúť, najmä v dôsledku zrušenia štátnej pomoci a možného nárastu počtu bankrotov. Očakávalo sa, že inflácia sa bude pohybovať medzi dvoma a tromi percentami.
V