Murphy radí
Veda a omyly
Ak existuje vedecká teória zdôvodňujúca, prečo by niečo nemalo existovať, tak to určite bude existovať.
Správne predpoklady ešte nezaručujú, že závery tiež budú správne.
Nedostatky veľkej myšlienky sú vždy aspoň také veľké ako jej prednosti.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho zákony a komentáre
Polovičná pravda má rovnakú cenu ako celá lož.
Trpezlivosť ruže prináša: čím je človek trpezlivejší, tým zvädnutejšie ruže dostane.
Nešťastie dnes nechodí len po horách, ale aj po cestách.
(Murphyho zrnká II)
Človek a spoločnosť
Najrýchlejšie ide ten, kto ide sám...
Civilizácia vznikla vtedy, keď človek prvý raz hodil do protivníka namiesto kameňa zlé slovo.
Už je toľko návodov, ako urobiť ľudstvo lepším, že ľudstvo najlepšie urobí, ak ostane také, aké je.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho múdre pravdy
Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.
Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.
Riešenie ľubovoľného problému možno efektívne zablokovať tým, že sa o ňom bude dostatočne dlho diskutovať.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)