Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.

Pokazená vec sa vie maskovať lepšie ako prieskumník.

Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým? Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.

Kto bol prvým podnikateľom? Boh, pretože tiež začínal z ničoho a napriek tomu, že je vševedúci, nevedel, do čoho ide a čo sa z toho vyvrbí. Námietka z daňového úradu: To nie je pravda, pretože: 1. Podnikanie je opakovaná činnosť s cieľom vytvoriť zisk. Nebolo dokázané, že by sa stvorenie opakovalo. Nie je dokázané, že by ku stvoreniu sveta došlo s cieľom vytvorenia zisku. 2. Dodnes sa nenašlo príslušné daňové priznanie. Najstaršie daňové priznanie podal akýsi Judáš Iškariotsky, kde priznal príjem 30 strieborných. Daň nezaplatil, lebo náklady prevýšili výnosy. Námietka voči námietke (Únia tiež podnikateľov): Ako vždy, daňový úrad nevie, o čom je reč. Akt stvorenia sa predsa pravidelne opakuje.

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.

Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.