Najväčšou tragédiou je vydať sa z lásky a potom zistiť, že dotyčný nemá peniaze.

Prvá láska je istým druhom očkovania, ktoré človeka na čas ochráni pred ďalším ochorením.

Jediný spôsob, ako si udržať ženu, je nedať jej všetky peniaze.

Odkladanie, ktoré vydrží dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

Kto veľa pracuje, nemá kedy zbohatnúť. (Židovské príslovie)

Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...

Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...

Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.

Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)

Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...