Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
(Myšlienky bez cla)
Murphyho postrehy
Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.
Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.
Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.
(Murphyho zrnká II)
Život treba žiť
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Otázky na rádio Jerevan
Milé slovo otvára dvere chatrčí dokorán. Čo otvára brány palácov? Klopanie plnou dlaňou.
Čo bolo zmyslom potopy sveta? Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.
Ktorá bola prvý krádež know-how? Evina krádež jablka poznania v raji.
(Myšlienky bez cla)