To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Ak sa už silou - mocou chcete cez niečo prebíjať, tak radšej cez betónový múr ako cez klebetu.

Čím neuveriteľnejšie niečo znie, tým vyššia je pravdepodobnosť, že tomu uveria.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

Priateľ sa pýta priateľa. „Tak ako ti dopadli skúšky v autoškole?“ „Ešte neviem. Keď ma pustili z nemocnice, policajt a inštruktor ešte neboli pri vedomí.“

Polovičná pravda má rovnakú cenu ako celá lož.

Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.

Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.

V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.