Murphy radí
                
        
            Murphyho múdre pravdy
            História ľudstva je skladišťom hlúpostí,  kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
Ak dopredu identifikujeme štyri rôzne faktory, kvôli ktorým sa náš plán nemusí vydariť, a urobíme príslušné protiopatrenia, tak sa objaví piaty, s ktorým sme nerátali.
Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.
            (Murphyho Zbierka zákonov)
                 
                
        
            Veci sa kazia
            Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana.  čakať Príde k nám svokra.
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
            (Murphyho zrnká II)
                 
                
        
            Kolíska práva
            Rozoznať pravdu a lož je veľmi ťažké umenie.
Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.
Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.
            (Myšlienky bez cla)
                 
                
        
            Nebo je v nebi
            Narieka chorý Kohn:  Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“  No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes  dobre?!“
            (Zrnká úsmevu)