Murphy radí
Kolíska práva
Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.
Dane sú nervy štátu.
Rozoznať pravdu a lož je veľmi ťažké umenie.
(Myšlienky bez cla)
Murphyho zákonník
Ak to spôsobí viac škody, všetko sa pokazí naraz.
Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.
Čo sa v živote podarí, o chvíľu sa obráti naruby.
(Murphyho zrnká II)
Život je žart...
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
(Myšlienky bez cla)
Pravda a blufovanie
Všeobecné pravdy nikdy neplatia všeobecne.
Tvrdenie je pravdivé hlavne vtedy, keď preň neexistuje logické zdôvodnenie.
Ak sa už silou - mocou chcete cez niečo prebíjať, tak radšej cez betónový múr ako cez klebetu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)