Murphy radí
                
        
            Veci sa kazia
            Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana.  čakať Príde k nám svokra.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
            (Murphyho zrnká II)
                 
                
        
            O manželstve a veciach s tým súvisiacich
            Keď sa manželka naučí chápať manžela, prestane ho počúvať.
Kto sa hrá na žabu, musí dokázať skákať až do konca.
Ak majú mladomanželia po prípitku kyslé tváre, nemusí to byť len od vína.
            (Murphyho zákonník)
                 
                
        
            Človek a problémy
            To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.
Používať vlastný rozum na riešenie vlastných problémov si vyžaduje značnú dávku odvahy, ale aj statočnosti.
Problém je, že nové veci so sebou prinášajú nové problémy.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Zákony odkladania
            Kto má len jedny hodinky, vždy vie koľko je hodín. Kto má dvoje, už si nikdy nemôže byť istý.
Počet hypotéz, ktorými možno vysvetliť jeden javy, je nekonečný.
Ak je proti tebe zákon, popri fakty!
            (Murphyho Zbierka zákonov)
                 
                
        
            Život je žart...
            Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.
            (Myšlienky bez cla)