Zákon o podpore prioritných okresov
7. 5. 2025
Cieľom novely zákona o podpore prioritných okresov, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť, je odklon od nedostačujúcej definície najmenej rozvinutých okresov, ktorá bola vymedzená iba na základe solitérneho ukazovateľa – podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, a príklon k zavedeniu a definícii prioritných okresov, ktoré sa zakladajú na zhodnotení ukazovateľov vo viacerých oblastiach.
Aplikačná prax poskytovania regionálneho príspevku zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upriamila pozornosť na nutnosť zabezpečenia efektívnejšieho spôsobu vyhlasovania výziev na predkladanie žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku, prijímania a hodnotenia žiadostí o regionálny príspevok.
Zmena by mala priniesť celistvý a dátovo založený prístup k hodnoteniu regionálneho rozvoja v jeho kľúčových oblastiach, ktorý umožňuje robiť kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na základe objektívne overiteľných dát.
Novela zákona zavedie zmenu v posudzovaní stavu regiónu na úrovni okresu, a to na základe rozšírenia oblastí dôležitých pre hodnotenie regionálnych disparít. Kombinovanie a analýza indikátorov vo viacerých oblastiach umožňuje zachytiť silné a slabé stránky jednotlivých regiónov, a následne hodnotiť celkové postavenie regiónu oproti ostatným regiónom, a to na základe jedného kompozitného ukazovateľa – ukazovateľa regionálneho rozvoja. Na základe sledovania indikátorov vo viacerých oblastiach vyjadreného v ukazovateli regionálneho rozvoja sa umožní definovať prioritné okresy, v ktorých bude možné uskutočňovať kvalifikovanejšie rozhodnutia pri tvorbe verejných politík a priorizáciu podpory regiónov na úrovni okresov.
K
Živnostenský zákon je ovplyvnený stavebným zákonom
10. 2. 2025
Vzhľadom na zmeny v úprave viazaných živností v oblasti stavebníctva sa ustanovuje prechodné obdobie, počas ktorého možno činnosti vykonávať aj na základe doterajších živnostenských oprávnení a využiť toto obdobie na získanie nových oprávnení, či už podľa živnostenského zákona.
Živnostenské oprávnenia na živnosť, ktorá svojim obsahom spĺňa znaky vypracovania dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb získané do nadobudnutia účinnosti nového stavebného zákona zostávajú v platnosti do 31. marca 2029 v rozsahu oprávnenia získaného pred jeho účinnosťou.
Živnostenské oprávnenia na živnosť, ktorá svojim obsahom spĺňa znaky výkonu činnosti vedenia uskutočňovania stavieb na individuálnu rekreáciu, prízemných stavieb a stavieb zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m, drobných stavieb a ich zmien získané do nadobudnutia účinnosti nového zákona zostávajú v platnosti do 31. marca 2029 v rozsahu oprávnenia získaného pred jeho účinnosťou.
Živnostenské oprávnenia na živnosť, ktorá svojim obsahom spĺňa znaky uskutočňovania stavieb v rozsahu voľnej živnosti získané do nadobudnutia účinnosti nového zákona zostávajú v platnosti do 31. marca 2029 v rozsahu oprávnenia získaného pred jeho účinnosťou.
Fyzické a právnické osoby, ktoré získali živnostenské oprávnenie na živnosť spĺňajúcu svojim obsahom znaky živnosti podľa zákona, upravia v tam ustanovenej lehote svoje právne vzťahy v súlade s ustanoveniami tohto zákona a splnenie podmienok odbornej spôsobilosti preukážu príslušnému živnostenskému úradu v lehote; inak uplynutím tejto lehoty živnostenské oprávnenie zaniká.
S
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov
10. 2. 2025
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
V zákone dochádza k úpravám vyvolaným zmenou v terminológii, ktorú zavádza nový Stavebný zákon. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome majú povinnosť zabezpečiť správu domu. Táto povinnosť sa vzťahuje na domy, ktoré sú vlastnícky rozdelené na jednotlivé byty a nebytové priestory. Ustanovilo sa, aby sa povinnosť správy nevzťahovala na domy, ktoré pozostávajú najviac z troch jednotiek, či už bytov alebo nebytových priestorov. Táto podmienka je splnená, ak sa v dome nachádzajú spolu (súhrnne) maximálne tri byty alebo nebytové priestory, aj v rôznej kombinácii. Takéto domy sú zákonom vylúčené z povinnosti mať zabezpečenú správu domu prostredníctvom spoločenstva vlastníkov alebo správcu.
K
Odpisovanie elektromobilov
8. 1. 2025
Osobný automobil je hmotný majetok, ktorý sa odpisuje podľa ustanovení ZDP vtedy, ak spĺňa podmienky ustanovené v 22 ods. 2 ZDP, t. z. má samostatné technické určenie, jeho vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, prevádzkovo-technická funkcia (doba životnosti, doba použiteľnosti) je dlhšia ako jeden rok.
Náklady na obstaranie hmotného majetku, t. z. aj osobného automobilu, nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP, daňovým výdavkom. T. z., že náklady na obstaranie automobilu, aj keď podnikateľ finančné prostriedky skutočne vynaložil, nie je možné v čase obstarania automobilu uznať ako daňový výdavok. Do daňových výdavkov sa obstarávacie náklady dostanú postupne, prostredníctvom odpisov.
Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Medzi daňové výdavky patria aj odpisy hmotného majetku. Odpisy hmotného majetku, t. z. aj odpisy elektromobilov, sú daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP.
K
Povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca
8. 1. 2025
Povinné poistenie vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený zákonom a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
Povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.
Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Okrem toho dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky určené zákonom pre dobrovoľné poistenie.
Povinné poistenie v nezamestnanosti sa zo zákona v určitých prípadoch prerušuje, napr. v období, v ktorom zamestnanec čerpá rodičovskú dovolenku, pracovné voľno bez nároku na mzdu, alebo v ktorom má zamestnanec neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Presný výpočet, kedy sa zamestnancovi prerušuje povinné poistenie v nezamestnanosti, obsahuje ust. § 26 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení.
Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
- zamestnanec vo výške 1 % z vymeriavacieho základu
- zamestnávateľa vo výške 0,5 % z vymeriavacieho základu, ak platí poistné na financovanie podpory a vo výške 1 % z vymeriavacieho základu, ak neplatí poistné na financovanie podpory
- dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti vo výške 2 % z vymeriavacieho základu.
Za podmienok ustanovených zákonom sa z poistenia v nezamestnanosti poskytuje dávka v nezamestnanosti (ust. § 104 až § 108) slúžiaca na zabezpečenie príjmu zamestnanca a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti v dôsledku nezamestnanosti.
Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Je dôležité podotknúť, že spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá žiadny vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku a ani na dobu poskytovania tejto dávky.
K