Zákon o podpore prioritných okresov
7. 5. 2025
Cieľom novely zákona o podpore prioritných okresov, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť, je odklon od nedostačujúcej definície najmenej rozvinutých okresov, ktorá bola vymedzená iba na základe solitérneho ukazovateľa – podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, a príklon k zavedeniu a definícii prioritných okresov, ktoré sa zakladajú na zhodnotení ukazovateľov vo viacerých oblastiach.
Aplikačná prax poskytovania regionálneho príspevku zákona č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upriamila pozornosť na nutnosť zabezpečenia efektívnejšieho spôsobu vyhlasovania výziev na predkladanie žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku, prijímania a hodnotenia žiadostí o regionálny príspevok.
Zmena by mala priniesť celistvý a dátovo založený prístup k hodnoteniu regionálneho rozvoja v jeho kľúčových oblastiach, ktorý umožňuje robiť kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na základe objektívne overiteľných dát.
Novela zákona zavedie zmenu v posudzovaní stavu regiónu na úrovni okresu, a to na základe rozšírenia oblastí dôležitých pre hodnotenie regionálnych disparít. Kombinovanie a analýza indikátorov vo viacerých oblastiach umožňuje zachytiť silné a slabé stránky jednotlivých regiónov, a následne hodnotiť celkové postavenie regiónu oproti ostatným regiónom, a to na základe jedného kompozitného ukazovateľa – ukazovateľa regionálneho rozvoja. Na základe sledovania indikátorov vo viacerých oblastiach vyjadreného v ukazovateli regionálneho rozvoja sa umožní definovať prioritné okresy, v ktorých bude možné uskutočňovať kvalifikovanejšie rozhodnutia pri tvorbe verejných politík a priorizáciu podpory regiónov na úrovni okresov.
K
Slovenským zbrojovkám sa darí, české mali až štvornásobné tržby
16. 11. 2023
Konštrukta je podľa FinStatu dlhodobo najväčšou zbrojovkou na Slovensku. Pre vyšší dopyt zo strany Ukrajiny po húfniciach a oprave poškodenej techniky jej tržby narástli o milióny. Slovenskému zbrojárskemu priemyslu sa v dôsledku vojny na Ukrajine a rastúceho dopytu európskych vlád zbrojiť svoje armády darí. Desať najväčších zbrojoviek na Slovensku v minulom roku dosiahlo tržby viac ako 362 miliónov eur, pričom drvivú väčšinu tržieb zbrojárskeho sektora tvoria firmy dvoch skupín, a to MSM Group a DMD Group. Vyplýva to z analýzy portálu FinStat týkajúcej sa tohto sektora v ČR a SR.
„Na trhu sa darilo najmä spoločnostiam, ktoré vyrábajú muníciu alebo vedeli promptne reagovať na rastúci dopyt aj reexportom vojenského tovaru. Najvyššie tržby na Slovensku dosahovali známe podniky ako Konštrukta - Defence, vyrábajúci húfnice Zuzana, alebo VOP Nováky, ktorý vyrába muníciu. Najvyššie zisky výrobca munície VOP Nováky, a to necelých 22 miliónov eur, čo je za posledné štyri roky najvyšší čistý zisk medzi slovenskými zbrojovkami,“ informoval FinStat.
V Česku boli dosiahnuté tržby oproti SR vyše štvornásobné - 1,4 miliardy eur. Český trh je však podľa FinStat menej koncentrovaný ako ten slovenský.
Najvyšší rast zaznamenal novácky výrobca munície VOP Nováky. V prvej menovanej sú spoločnosti ako Konštrukta Defence vyrábajúca známe húfnice Zuzana, alebo ZTS - Špeciál vyrábajúca diely pre zbrojný priemysel. Konštrukta je podľa FinStatu zároveň dlhodobo najväčšou zbrojovkou na Slovensku. Pre vyšší dopyt zo strany Ukrajiny po húfniciach a oprave poškodenej techniky jej tržby narástli o 21 miliónov eur na vyše 84 miliónov eur. Jediným akcionárom skupiny je Ministerstvo obrany SR. Najvyšší rast zaznamenal novácky výrobca munície VOP Nováky, ktorému medziročne hrubá marža vzrástla o vyše 36 percentuálnych bodov. Tá patrí do MSM Group, je väčšinovo vlastnená českým súkromným kapitálom. „Na Slovensku rentabilitu vlastného kapitálu potiahla hlavne novácka zbrojovka, ktorej vlastné imanie nafúklo čistý zisk o bezmála 22 miliónov eur na 40 miliónov. Rentabilita vlastného imania poskočila zo záporných 21 % na vyše 53 %,“ dodal FinStat.
S
Na budúci rok potrebuje Slovensko konsolidovať o 2 až 2,5 miliardy eur
16. 11. 2023
Bez prijatia opatrení by bol podľa ministra Kamenického deficit v budúcom roku „absolútne mimo kontroly" a dosiahol by vyše 9 miliárd eur. Nová vlády preberá verejné financie v katastrofálnom stave. Už tento rok je deficit najvyšší v EÚ a v tom budúcom by bol bez prijatia ozdravných opatrení ešte horší. Aj keď sa vláda v programovom vyhlásení zaväzuje k zníženiu schodku oproti tomuto roku o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), na jeho dosiahnutie bude potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii, upozornil po pondelkovom rokovaní kabinetu minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Označil to za dedičstvo predchádzajúcich vlád. Nestačí preto prijať opatrenia v objeme 0,5 % HDP, čo by bolo približne 650 miliónov eur. "Ak sa chceme dostať na tú pol percentnú konsolidáciu, ktorú máme v programovom vyhlásení vlády, bavíme sa o 2 až 2,5 miliarde eur. Čiže to bude jedna z najväčších konsolidácii, aké sme tu mali," vyčíslil Kamenický.
Konkrétne parametre ozdravných opatrení zatiaľ komentovať nechcel, o konsolidačnom balíku musí ešte rokovať a dohodnúť sa na ňom koaličná rada. „Za mňa môžem povedať, že budem vyberať také opatrenia, ktoré budú mať najmenší dopad na tých sociálne slabých, na tých chudobnejších na Slovensku, aby sa to čo najmenej dotklo ich životov," zdôraznil minister financií.
Podľa vlastných slov nie je zástancom plošného zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Ide o jedno z opatrení, ktoré navrhovala ešte vláda odborníkov pod vedením Ľudovíta Ódora.
Vláda v PVV avizuje aj zvýšenie zdanenia nehnuteľností. Minister detaily novej právnej úpravy zatiaľ nepriblížil, malo by sa to však podľa neho týkať predovšetkým bohatších ľudí, ktorí vlastnia viac nehnuteľností. Upozornil, že aj keď je potrebné prijímať opatrenia veľmi rýchlo, nie každé bude účinné hneď od začiatku budúceho roka.
S
Prevádzkovanie verejnej osobnej dopravy
7. 11. 2023
Nový zákon o verejnej osobnej doprave definuje v ustanovení § 3 verejnú osobnú dopravu.
Prevádzkovať verejnú osobnú dopravu možno na účely tohto zákona ako autobusovú dopravu, železničnú dopravu, mestskú trolejbusovú dopravu a mestskú električkovú dopravu, dopravu na špeciálnych dráhach, dopravu na lanových dráhach a lodnú dopravu. Verejnú osobnú dopravu autobusovú možno prevádzkovať ako pravidelnú dopravu, osobitnú pravidelnú dopravu alebo príležitostnú dopravu.
Prevádzkovať verejnú osobnú dopravu možno na účely tohto zákona aj ako taxislužbu a objednávateľ môže vo verejnom záujme objednať dopravné služby podľa § 28 ods. 3.
Verejná osobná doprava
7. 11. 2023
Ešte 21. júna 2023 bol schválený nový zákon č. 332/2023 Z. z. o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Tento zákon upravuje podmienky prevádzkovania verejnej osobnej dopravy, práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich, zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia dopravnými službami vo verejnom záujme v pravidelnej doprave, pôsobnosť orgánov verejnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Na účely tohto zákona sa rozumie dopravcom prevádzkovateľ cestnej dopravy, dráhový podnik alebo iný podnikateľ, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie linky, licencie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb na základe zmluvy o preprave osôb, dopravným prostriedkom autobus, autokar, iné cestné motorové vozidlo a prípojné vozidlo konštruované a vybavené na prepravu osôb, dráhové vozidlo alebo plavidlo, objednávateľom orgán verejnej správy, ktorý je podľa tohto zákona povinný organizovať a zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia v pravidelnej doprave, organizátorom obchodná spoločnosť založená na účel vzniku a prevádzkovania integrovaného dopravného systému alebo mestského dopravného systému, ktorá spĺňa podmienky podľa § 24 ods. 3, dopravnými službami preprava cestujúcich a ich batožiny a s tým súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy, počas prepravy a po nej.