Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Ak ste stratili tvár, nič sa nedeje – môžete si vybrať masku podľa svojho výberu.

Ak sa príliš pretŕčate, prídete o hlavu. Na druhej strane si konečne budete rovný s ostatnými.

Ak ste si otvorili hubu na nesprávnom mieste a dostali ste po nej, skúste vymeniť miesto alebo hubu.

Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.

Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)

Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...

Doba čakania na doplňujúcu informáciu sa predlžuje v závislosti od toho, ako urgentne musí byť rozhodnutie prijaté.

V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.

Naproti tomu každá informácia, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, sa ukáže byť stopercentne správnou.