Murphy radí
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
(Murphyho zákony v bájkach)
Veci sa kazia
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Pravda a blufovanie
Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.
Klamstvo poznáme malé, veľké a štatistiku.
To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Ako bojovať s klebetou
Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.
Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.
Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)