Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.

Tanier, ktorý v návale zlosti hodíte po svojom manželskom partnerovi, rozbije vašu najmilšiu vec, ktorú ste si do manželstva priniesli.

Čo je dobré, je zakázané. Čo nie je zakázané, nie je zaujímavé.

Ak sa veci nepokazili samy a ak sa dokonca nepokazili ani vaším pričinením, nič to. Vždy sa nájde niekto, kto im s tým pomôže.

Skomplikovať veci je jednoduché, ale zjednodušiť ich je náramne zložité.

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.

Ťažkú úlohu zver lenivcovi, on určite vymyslí najjednoduchšie riešenie.

Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.

Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.

Napriek neodškriepiteľnému pokroku v emancipácii žien, vďaka ktorému už ženy vedia fajčiť ako muži, piť ako muži i nadávať ako muži, sa v jednom pokrok nepohol ani o krok dopredu: mladé dievča treba vydať, zatiaľ čo mladého muža vydávať netreba...