Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Nikdy nie ste v takom zlom postavení, aby ste sa nemohli ocitnúť v ešte horšom.

Riešenie problému zvyčajne spočíva v nájdení riešenia, ale to je vždy problém.

Keď máte zlý deň, potknete sa aj o tieň posledného vlastného vlasu, ktorý vám práve vypadol.

Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.

Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.

Na ťažké a zložité problémy sa vždy nájde jednoduchá, ľahko pochopiteľná ale nesprávne odpoveď.

Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.

Ak sa všetko hrnie oproti vám, ste v nesprávnom prúde.

Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.