Murphy radí
                
        
            Svetlá budúcnosť
            Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše  slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“
            (Myšlienky bez cla)
                 
                
        
            O manželstve a veciach s tým súvisiacich
            Ak sa vám niečo  zdá by byť príliš dobré na to, aby to mohla byť pravda, nemýlite sa.
V manželstve je často lepšie nebyť príliš iniciatívny a vždy je lepšie nič nepovedať.
Ak si neviete rady, nechajte si poradiť. Pomôcť vám to nepomôže, ale aspoň sa budete mať na koho vyhovoriť.
            (Murphyho zákonník)
                 
                
        
            Otázky na rádio Jerevan
            Načo bolo sedem úrodných a sedem neúrodných rokov?  Bola to názorná ukážka fungovania trhovej ekonomiky.
Platí aj pre podnikateľa: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“?  Nie, tu platí: kto do teba kameňom, ty doňho nástražným systémom.
Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým?  Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.
            (Myšlienky bez cla)
                 
                
        
            Oheň a voda
            Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň  strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
            (Zrnká úsmevu)