Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.

Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.

V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.

Absolútne nezmyselnú aktivitu je absolútne nemožné zastaviť.

Zlé zákony sa nikdy nerušia, dopĺňajú sa len o ďalšie chybné ustanovenia.

Nikdy sa nedá vedieť, aká hlboká je mláka, až kým do nej nevstúpime.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.