Pozor na ľudí - ani im nič ľudské nie je cudzie.

Príroda sa bojí ľudstva a pokúša sa brániť všetkými prostriedkami.

Kvôli zachovaniu telesného a duševného zdravia treba správne návyky vyvažovať nesprávnymi zlozvykmi.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.