Murphy radí
                
        
            Murphy o láske
            Nedomáhajte sa pravdivých informácií o svojom manželskom partnerovi.
Ženy sú k mužom dobré nielen vtedy, keď niečo chcú, ale aj vtedy, keď niečo budú chcieť.
Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.
            (Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
                 
                
        
            Opatrnosti nie je nikdy dosť
            Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
            (Murphyho zákony v bájkach)
                 
                
        
            Život je smiešny
            Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.
Pýta sa nepodnikateľ svojho priateľa podnikateľa: „Poraď mi, čo mám robiť?! Lekár mi povedal, že mi hrozí úplná strata pamäti.“ „Najlepšie urobíš, ak začneš robiť veľké dlžoby.“
Na skúškach sa profesor pýta študenta práva: „Má manžel právo otvoriť list svojej manželke?“ „Právo má, ale nemá na to odvahu!“
            (Myšlienky bez cla)
                 
                
        
            Murphyho zákonník
            Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.
Zmluvne dohodnuté termíny plní vždy len ten dodávateľ, od ktorého dodávku potrebujete až nakoniec.
Ak necháte advokáta, aby písal zmluvu za vás, do roka vyjdete na psí tridsiatok.
            (Murphyho zrnká II)
                 
                
        
            Život treba žiť
            Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
            (Zrnká úsmevu)