Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Vždy, keď už poznáte odpovede na všetky otázky, vymenia otázky.
Cesta pravdy je jediná, ale lož má tisíc chodníčkov.
Človek nemôže rozumieť všetkému. Preto by mal mať okolo seba takých, ktorí tiež ničomu nerozumejú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O podnikateľoch
Ak sa všetko hrnie oproti vám, ste v nesprávnom prúde.
Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.
Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.
(Murphyho zákonník)
Politika a politici
Na tom, aby z prachu vesmíru vznikla Zem, pracoval celý vesmír tisícky rokov. Na to, aby sa Zem zmenila na vesmírny prach, stačí jeden hlúpy politik a pár sekúnd.
Ôsmy div sveta - slušný politik.
Maliari a politici dokážu najrýchlejšie meniť farby.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)