Murphy radí
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Životné pravdy
Najproduktívnejšou silou je ľudské sebectvo.
Jednou z najväčších nerozlúštených záhad je, prečo sú zákazníci v preplnenej reštaurácii obslúžení rýchlejšie, ako keď je reštaurácia poloprázdna.
Či uvažujete dlho, alebo krátko, aj tak sa zle rozhodnete.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphy optimista
Ak ste nestihli vyskočiť, keď vám šéf povedal hop, nič sa nestalo – o chvíľu vám aj tak povie cup.
Ak ste klopali a nebolo vám otvorené, skúste ešte ukázať tisícku.
Ak ste ešte nedostali rozum, riaďte sa vlastnou hlavou.
(Murphyho zákonník)
Murphyho zákony po slovensky
Najhoršie veci najčastejšie postihujú najlepších ľudí.
Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.
Veci zásadne spejú od zlého k horšiemu.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Život je smiešny
Klient požiada advokáta, aby mu pomohol vymôcť pochybnú pohľadávku. Dohodli sa, že honorárom bude päťdesiat percent z vymáhanej sumy. O týždeň advokát telefonuje klientovi: „Vážený pane! S nadľudskou námahou sa mi podarilo vymôcť polovicu. Žiaľ, vaša polovica je stratená.“
Milionár náhle zomrel a ukázalo sa, že nezanechal závet. Trúchliaca vdova sedí u rodinného advokáta a žiada ho o radu. Advokát nahlas rozmýšľa: „Takže, váš manžel zomrel a nezanechal závet. A povedal aspoň niečo bezprostredne pred tým, ako zomrel?“ „Ale áno, hovoril: Preboha Mary, odlož tú pušku, aj tak s ňou netrafíš ani do stodoly!“
Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“
(Myšlienky bez cla)