Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Zákony života
Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.
Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.
Zákon relativity: Rovné cesty vedú priamo do pekla. Ostatné tam vedú okľukou.
(Murphyho zákonník)
Otázky na rádio Jerevan
Čo je najúčinnejším nástrojom na likvidáciu konkurencie? Mätež jazykov pri stavbe Babylonskej veže.
Ktorá bola prvý krádež know-how? Evina krádež jablka poznania v raji.
Platí aj pre podnikateľa: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“? Nie, tu platí: kto do teba kameňom, ty doňho nástražným systémom.
(Myšlienky bez cla)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Najinteligentnejší ľudia žiadajú najčastejšie o radu iných.
Ak ste šéfom, potom hlasný krik je dobrou náhradou jasného zraku.
Aby človek dokázal, že je dobrý, musí urobiť celý rad dobrých skutkov. Na to, aby dokázal, že je zlý, stačí jeden zlý skutok.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Na čo má človek rozum
Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
(Zrnká úsmevu)