Murphy radí
                
        
            Politika a politici
            Len deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozof kameňujú.
Demokracia je zriadenie zabezpečujúce, aby sme nemali lepšiu vládu, ako si zasluhujeme.
Dvaja najhorúcejší kandidáti na zápis do knihy ohrozených druhov sú čestný politik a dobrý lupič.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Kde končí pozemská púť
            Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
            (Zrnká úsmevu)
                 
                
        
            Žiadna hlava nie je dokonalá
            Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.
Všetko sa dá vyhrať a všetko sa dá stratiť.
Nie všetky hlavy sú dokonalé. Niektoré majú ešte vlasy.
            (Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
                 
                
        
            Na čo má človek rozum
            Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.
            (Zrnká úsmevu)