Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)

Čím dlhšie budete rozprávať o tom, čo robíte, tým menej času vám ostane na to, aby ste to dokončili. Postupne strávite viac a viac času hovorením a čoraz menej času prácou, až kým nakoniec nebudete celý čas hovoriť o ničom.

Všetko je možné, ale nič nie je jednoduché.

Najlepšie veci rozumie ten, kto vám povie, že to bude trvať nekonečne dlho a stáť nekonečne veľa.

Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.

Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.

Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“