Murphy radí
                
        
            Veci sa kazia
            Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana.  čakať Príde k nám svokra.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
            (Murphyho zrnká II)
                 
                
        
            Zákony odkladania
            Odkladanie vylučuje nudu – ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Napredovanie vedy sa dá zmerať počtom novo objavených výnimiek zo zákonov, dovtedy považovaných za absolútne platné.
Ak zákon aj fakty sú proti tebe, volaj o pomoc!
            (Murphyho Zbierka zákonov)
                 
                
        
            Človek a úspech
            Nakoniec bude úspešný ten, kto predposledný urobí chybu.
Kto chce mať úspech, musí postupovať v úplnom rozpore s očakávaniami o správaní sa úspešnej osoby.
Najnebezpečnejšie na šplhaní sa hore nie sú spolupracovníci, po ktorých hlavách idete hore, ale to, že posledné kroky robíte v hmle, takže sa môže stať, že cez vrchol prejdete bez zastávky dole.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Nevytesané pravdy - I. večer
            Skryté závady nikdy nezostávajú dlho skryté.
Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí:  vodíka a ľudskej hlúposti.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Kde končí pozemská púť
            Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
            (Zrnká úsmevu)