Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Podnikatelia pribúdajú
4. 6. 2009
Stúpajúca miera nezamestnanosti vedie k tomu, že pribúdajú počty živnostníkov. Nárast malých podnikateľov zaevidoval už aj Slovenský živnostenský zväz.
V
niektorých odvetviach sa prejavuje až neprimeraným zvyšovaním konkurencie.
Prejavilo sa to napríklad na trhu taxislužieb, kde v dôsledku krízy pribudli
noví hráci, ktorí tým ostatným znižujú zákazky a tlačia na ceny.
Analytici očakávajú, že počas tohto roka sa miera
nezamestnansti zvýši asi na 12 %, v nasledujúcom roku bude stagnovať a
zamestnanosť začne opäť rásť až v roku 2011.
Účinnosť protikrízových opatrení
4. 6. 2009
Opatrenia prijaté vládou na prekonanie dosahov finančnej a hospodárskej krízy za prvý štvrťrok 2009 sa podľa správy rezortu hospodárstva prejavujú pozitívne a eliminujú negatívne dôsledky globálnej krízy na slovenské hospodárstvo.
Potvrdzujú to aj experti
jednotlivých štátov Európskej únie pri porovnaní vývoja hospodárstva krajín EÚ
a Vyšehradskej štvorky.
Medzi splnené protikrízové opatrenia napríklad
patrí skrátenie obdobia na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
zo 60 dní na 30 dní, rozšírenie zamestnaneckej prémie či zefektívnenie aktívnej
politiky trhu práce prijatím novely zákona o službách zamestnanosti.
Pozitívny posun v prospech odberateľov bol
zaznamenaný aj na trhu s energiami. Bol
dosiahnutý vďaka legislatívnym zmenám a lepšej regulácii. Pokračuje výstavba
nových energetických zdrojov s cieľom zvýšenia energetickej bezpečnosti a
plynulosti dodávok energie. Správa konštatuje, že opatrenia smerované do
oblasti energetiky splnili svoj účel a priaznivo sa podieľali na stabilizácii
situácie v tejto citlivej oblasti.
V kríze je možné budovať dobré meno spoločnosti
3. 6. 2009
Niektorým malým firmám kríza paradoxne pomohla. Aj pred krízovou fungovali, ako sa má v trhovom hospodárstve. Čo vyrobili, to si aj predali a z toho žijú ďalej.
Vďaka tomu nemuseli robiť zásadné rozhodnutia,
kresať platy či prepúšťať ľudí. Krízu dnes využívajú k tomu, aby sa venovali
svojej značke a dobrému menu spoločnosti. Majú čas zamerať sa na vývoj,
rozširovať portfólio produktov a zavádzať kvalitné novinky. Majú čas sprehľadniť
svoje produkty, presnejšie sa zamerivať na svojich spotrebiteľov, robiť
cielenejší marketing. Majú čas byť bližšie k ľuďom, vytvoriť si s nimi užšie
vzťahy, nesklamať. Aj v čase krízy je dôležité dbať na kvalitu vzťahov vo
firemných kolektívoch, udržiavať ju a zlepšovať.
Do podnikania je v tomto období potrebné
prinášať nové myšlienky a udávať smer, ktorým sa firmy chcú ďalej uberať.
Taktiež je treba sústavne monitorovať konkurenciu, hľadať nové nápady, prinášať
zmeny, nebáť sa pracovať s novými výzvami a opatrne narábať s financiami.
Manažment
spoločnosti v období krízy musí viac komunikovať s ľuďmi, hovoriť im
pravdu, podeliť sa so zamestnancami o nápady a plány do budúcnosti. Ľudia sa
potrebujú uistiť, že firma kráča ďalej, iba tak budú schopní naďalej podávať
dobré výkony.
Kríza priniesla ponaučenia aj zamestnancom.
Mnohí už zabúdali, že dobrá spoločnosť nie je iba o výške odmeňovania, ale aj o
istote, dôvere a dobrej pracovnej atmosfére.
Prepad slovenskej ekonomiky potvrdil Štatistický úrad
3. 6. 2009
Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku 2009 podľa spresnených údajov Štatistického úradu zaznamenala prepad o 5,6 %. Je to viac ako očakávaný odhad.
Analytici bánk hovoria, že toto číslo
potvrdzuje ich očakávania. Prudký prepad rastu ekonomiky pripisujú poklesu
zahraničného aj domáceho dopytu. Kríza poznačila aj ďalšie štáty únie, do
ktorých Slovensko vyváža väčšinu svojej produkcie. Na výsledku sa však
podpísali aj zastavené dodávky plynu z Ruska.
Hospodárstvo začiatkom roka stiahol najmä
zahraničný obchod. Vývoz klesol medziročne o necelú štvrtinu, dovoz sa prepadol
o 22,6 %. Investície sa znížili o 4,1 %. Klesla aj konečná spotreba domácností
(o 1,2 %). Naopak, mierny rast o 1,2
% vykázala konečná spotreba
verejnej správy.
Prognózu vývoja ekonomiky má Ministerstvo financií
aktualizovať tento mesiac.
Dáta za ekonomickú aktivitu za mesiace apríl a
máj ukážu, že bol prepad slovenskej ekonomiky naozaj dňom recesie. Miera inflácie by mala podľa
predpokladov štatistikov na konci roka
klesnúť na 2,2 %. Nezamestnanosť, ktorá
sa v závere vlaňajška znížila na dlhoročné minimum pod 9 %, má naopak vzrásť na
11,2 %.