Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Komerčné banky poskytli podnikom viac úverov
1. 2. 2010
Medzimesačný rast úverovania podnikov bol podporený predovšetkým investičnými úvermi. Objem nových úverov, ktoré v decembri poskytli podnikateľskému sektoru komerčné banky vzrástol oproti novembru minulého roka o 5,7 % na 692 miliónov eur.
Išlo už o tretí medzimesačný rast po sebe. Napriek tomu medziročne úvery zaznamenali prepad o 22,9 %. Konštatuje sa to v materiáli NBS o poskytovaní úverov v SR za december 2009, ktorým by sa čoskoro mala zaoberať vláda.
Medzimesačný rast nových úverov podnikom bol podporený hlavne investičnými úvermi.
Zisky bánk na Slovensku sa v minulom roku znížili
29. 1. 2010
V minulom roku banky na Slovensku znížili čistý zisk medziročne o 45,2 % na 278,75 milióna eur. Bilančná suma peňažných ústavov klesla o viac ako 15 % na 53,03 miliardy eur. Vyplynulo to z predbežných údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska na svojej internetovej stránke. V minulom roku nepatrne stúpli čisté úrokové výnosy bánk, ktoré dosiahli 1,56 miliardy eur. Výnosy z poplatkov a provízií sa znížili o zhruba 7 % na 526,59 milióna eur.
Banky do konca minulého roka poskytli úvery celkovo za 29,78 miliardy eur, kým v závere roka 2008 evidovali úvery vo výške 30 miliárd eur. O necelé tri percentá klesla suma vkladov, ktoré peňažné ústavy prijali od klientov a ku koncu uplynulého dosiahla 35,61 miliardy eur.
Na Slovensku poskytuje služby viac ako dvadsať bánk. Rozhodujúci podiel v nich kontrolujú zahraniční vlastníci.
Podnikanie bánk bolo v uplynulom období negatívne zasiahnuté globálnou hospodárskou a finančnou krízou. Peňažným ústavom pribudli úvery, ktoré klienti nedokážu splácať. Preto finančné domy napríklad sprísnili podmienky poskytovania pôžičiek.
(Zdroj: HNONLINE, PRAVDA)
Ekonomické rozdiely v rámci menovej únie znepokojujú ministrov
29. 1. 2010
Rozdiely v konkurencieschopnosti medzi jednotlivými členmi eurozóny sa stále zvyšujú, čo začína vzbudzovať vážne obavy týkajúce sa fungovania menovej únie. Uvádza sa to v podkladoch pre stretnutie ministrov eurozóny, ktoré sa bude konať v polovici februára. Spomínaný materiál má k dispozícii nemecký denník Handelsblatt, ktorý o ňom informoval. Z utajovaného dokumentu už v pondelok (25. 1.) citoval nemecký týždenník Der Spiegel. Oboje noviny tvrdia, že bruselských expertov znepokojuje nielen situácia Grécka, ale aj ďalších krajín: Írska, Španielska, Portugalska a Cypru.
Ekonomické rozdiely v týchto piatich krajinách sú mimoriadne veľké, všetky majú výrazné problémy s medzinárodnou kokurencieschopnosťou cien a výrobných nákladov. Ako jediné doteraz začala politické opatrenia uskutočňovať Írsko.
Podľa bruselských expertov patrí Slovensko spoločne s Belgickom, Fínskom, Francúzskom, Maltou, Slovinskom a Talianskom do druhej skupiny krajín, ktorých exportný sektor má štrukturálne slabiny vzbudzujúce obavy.
Z hľadiska konkurencieschopnosti majú relatívne silnú pozíciu iba štyri krajiny eurozóny - Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. Aj tie však musia zlepšiť kvalitu svojich verejných financií, zreformovať trhy práce a podporiť domáci dopyt.
Tesne pred Vianocami Európska komisia (EK) predložila rozsiahlu správu týkajúcu sa konkurencieschopnosti členov eurozóny. Už počas januára euroskupina začala rokovať o prípadných politických dôsledkoch a po stretnutí naplánovanom na 15. februára by mala zverejniť svoje stanovisko k tejto záležitosti.
V návrhu vyhlásenia sa počíta s tým, že ministri financií prisľúbia "ambiciózne a komplexné" plány, ktorých súčasťou budú opatrenia v oblasti hospodárskej politiky, trhu práce, trhov tovarov a služieb a úverových trhov.
Rok nádeje slovenskej ekonomiky
28. 1. 2010
Podľa štátneho tajomníka Ministerstva financií SR doterajší vývoj naznačuje, že slovenská ekonomika môže v tomto roku dopadnúť aj lepšie, ako ministerstvo v súčasnosti prognózuje. Napriek tomu na konci januára ťažko možno hovoriť o tom, ako dopadne rok 2010. Štátny tajomník to zdôraznil na štvrtkovom seminári Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorý bol venovaný očakávanému makroekonomickému vývoju.
Upozornil však zároveň aj na to, že po doznení fiškálnych impulzov jednotlivých krajín sa môže ekonomický vývoj uberať aj v tvare "W" a po zotavení môže prísť k opätovnému poklesu.
Za veľmi krehké označil postupné zotavovanie globálnej ekonomiky aj guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch. Až čas ukáže, či zotavenie je udržateľné. Otvorenosť slovenskej ekonomiky, ktorá sa prejavila v rýchlejšom dopade negatívnych vplyvov krízy, by teraz mohla Slovensku naopak pomôcť.
V tomto roku bude hlavnou témou očakávaného vývoja ekonomiky podľa predsedu SOPK udržateľnosť konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky s dôrazom na kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré prináša benefity pre celú spoločnosť.
Konzervatívny prístup k odhadom vývoja slovenskej ekonomiky zo strany ministerstva financií je podľa štátneho tajomníka na mieste.