Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
7. 1. 2025
V súvislosti s uzatvorením zdaňovacieho obdobia a otvorením nového zdaňovacieho obdobia má zamestnávateľ a zamestnanec povinnosti, ktoré sú povinný splniť v zákonom ustanovených termínoch.
V zmysle § 27 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty úkonu zamestnávateľa pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Jednou zo základných povinností daňovníka je vysporiadať si ročné zdaniteľné príjmy, ktoré počas zdaňovacieho obdobia poberal, a vypočítať si ročnú daňovú povinnosť.
Zamestnanec, ktorý mal počas roka 2024 vyplácané zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „zákona“), môže vysporiadať svoju daňovú povinnosť „prostredníctvom zamestnávateľa“ a to tak, že najneskôr do 17. februára 2025 ho písomne požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Podať žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže však len ten zamestnanec, ktorý počas zdaňovacieho obdobia nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona dani z príjmov (t. j. príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou sa rozhodol zahrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň) a ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona dani z príjmov.
Pri uzatvorení zdaňovacieho obdobia, ktoré je spojené s výpočtom ročnej daňovej povinnosti zamestnancov, má povinnosti aj zamestnávateľ. K týmto povinnostiam patrí doručovanie daňových tlačív zamestnancovi:
• Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov),
• Doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov),
• Potvrdenie o zaplatení dane (§ 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov).
Počnúcom rokom 2020 platí, že zamestnávateľ môže vystaviť a doručiť nižšie uvedené doklady aj elektronickou formou; v platnosti však stále zostáva primárna možnosť doručenia dokumentov v listinnej podobe. Elektronická forma doručovania je možná len po vzájomnej dohode so zamestnancom, pričom pri tejto forme doručenia má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov (napr. šifrovaním). Doklad, ktorý bude doručený elektronickými prostriedkami, musí obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa, a nemožno ho dodatočne meniť ani upravovať. Vyžaduje sa aj potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré musí v súlade so zákonom o dani z príjmov obsahovať:
• informáciu o dátume a čase elektronického doručenia dokumentu,
• označenie elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
S
Japonská burza padla o 10,6 %
16. 3. 2011
Japonská burza sa prepadla takmer o 10,6 % a zaznamenala najväčšie dvojdňové straty od roku 1987.
Hlavným dôvodom boli správy o zvýšení radiácie v Tokiu a o ďalších výbuchoch v elektrárni Fukušima 1.Kľúčový japonský index Nikkei 225 dnes oslabil o 1105,34 bodu alebo 10,55 % a uzavrel na 8605,15 bodu. Širšie poňatý index Topix klesol o 9,47 % na 766,73 bodu. V priebehu obchodovania oba indexy dočasne stratili viac než 14 %.
Centrálna banka je v hlbokej strate
16. 3. 2011
Národná banka Slovenska vykázala za minulý rok stratu v objeme viac ako 515 miliónov eur, v porovnaní s necelými 71 miliónmi eur v roku 2009. Vychádza to z auditovanej účtovnej závierky.
Hospodársky výsledok bol negatívne ovplyvnený nerealizovanými stratami z ocenenia z dôvodu poklesu trhových cien finančných nástrojov v celkovej výške 673,5 milióna eur. Pokles trhových cien bol dôsledkom krízovej situácie na európskych finančných trhoch. Hlavným zdrojom výnosov NBS v minulom roku boli úrokové výnosy z dlhopisov vo výške 417,3 milióna eur a úrokové výnosy z derivátov v sume 221,3 milióna eur. Čisté prevádzkové náklady NBS za rok 2010 predstavovali 57 miliónov eur.
Podmienky pre prispievanie do ESM sú stále neisté
16. 3. 2011
Slovensko stále nevie, či sa podarí vyjednať iné podmienky pre prispievanie do Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), než ako tomu bolo v prípade Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF).
Nesúlad členských krajín eurozóny aj v ďalších oblastiach okrem prispievacieho kľúča si po stretnutí ich zástupcov vyžiada ďalšie mimoriadne stretnutie ministrov financií európskej sedemnástky na budúci týždeň (21.3.).
SR sa chystá vyčleniť časť z 250-tisíc eur Japonsku
16. 3. 2011
Slovensko má na humanitárnu pomoc v r.2011 vyčlenených 250 000 eur, z ktorých časť môže byť využitá aj na pomoc Japonsku.
Stále však čaká na koordináciu s ďalšími krajinami EÚ a požiadavky z Japonska. Informovala o tom premiérka I.Radičová.