Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.

To, čo sa povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom sa musí mlčať. (Ludwig Wittgenstein)

Človek je tým, čo sám zo seba urobí. (Sartre)

Len skúsenosťou prichádzame k vlastnému názoru na veci. A jedine tí, ktorí sa na veci pozerajú vlastnými očami, majú vyhliadku na úspech. (Tomáš Baťa)

Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...

Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)

Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.