Murphy radí
                
        
            Typy ľudí - VI. večer
            Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.
Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.
Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Informácie pre šéfa
            Naproti tomu každá informácia, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, sa ukáže byť stopercentne správnou.
Ak má pes peniaze, je z neho pán Pes.
Poriadny dlh je na nezaplatenie.
            (Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
                 
                
        
            Murphyho zákony  a komentáre
            Nikdy nie je tak zle, aby zajtra nemohlo byť horšie.
Priateľ sa pýta priateľa. „Tak ako ti dopadli skúšky v autoškole?“ „Ešte neviem. Keď ma pustili z nemocnice, policajt a inštruktor ešte neboli pri vedomí.“
Čo je prospešné zdraviu, ešte nemusí byť prospešné životu.
            (Murphyho zrnká II)
                 
                
        
            Život je smiešny
            Psychiater upokojuje neúspešného podnikateľa: „Vôbec netrpíte komplexom menejcennosti, iba správne hodnotíte svoje schopnosti!“
Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“
Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila  5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech.  Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.
            (Myšlienky bez cla)
                 
                
        
            Život je žart...
            Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“
            (Myšlienky bez cla)