Murphy radí
                
        
            Opatrnosti nie je nikdy dosť
            Porcia v cudzom tanieri vždy vyzerá väčšia a lepšia ako v tanieri vlastnom.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
To čo chceme, je vždy o pár centimentrov ďalej, ako dosiahneme.
            (Murphyho zákony v bájkach)
                 
                
        
            Murphyho múdre pravdy
            Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.
Vojna s hlúposťou je dopredu stratená a jedinou neistou vecou je počet obetí, ktoré si vyžiada.
Skúsenosť je čosi, čo človek získa zásadne až chvíľu po tom, ako to práve potreboval.
            (Murphyho Zbierka zákonov)
                 
                
        
            Čo bolo na počiatku?
            Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
            (Murphyho zákonník)
                 
                
        
            Otázky na rádio Jerevan
            Čo bolo zmyslom potopy sveta?  Ochrániť know-how na stvorenie – zároveň to bol najdrahší pokus o likvidáciu konkurencie.
Čo to je manna nebeská?  Niečo, čo vám padne do huby bezpohnutia prstom, podobne, ako štátny podnik privatizérovi.
Platí aj pre podnikateľa: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom“?  Nie, tu platí: kto do teba kameňom, ty doňho nástražným systémom.
            (Myšlienky bez cla)
                 
                
        
            Nebo je v nebi
            O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci.  Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Narieka chorý Kohn:  Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“  No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes  dobre?!“
            (Zrnká úsmevu)