Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Naše zásady končia obvykle tam, kde sa rozchádzajú s našimi úmyslami. (Karel Kryl)

To, čo sa povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom sa musí mlčať. (Ludwig Wittgenstein)

Neexistuje nič, čo by malo iba príjemné stránky. (Quintus Horatius Flaccus)

Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.

Dobre vymyslené podanie mizernej zásady vždy prekoná zlé podanie vynikajúcej zásady.

Ak dostatočne dlho trpezlivo niečo opakovane rozoberáš a skladáš, dostaneš nakoniec dve veci.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.