Murphy radí
                
        
            Ako sa správajú veci - VIII. večer
            Ak nie ste si istý, že naozaj chápete dôsledky rozhodnutia, tak radšej nečiňte žiadne rozhodnutie.
Ak dopustíte, aby vám priority určovali rôzne tlaky, tak musíte rátať s tým, že na najdôležitejšie rozhodnutia ohľadom budúcnosti vám neostane čas.
Ak na vedúce miesto posadíte správneho človeka, tak budú musieť priemerní pridať, aby si zachovali pôvodný odstup.
            (Murphyho zákony po poslednej novele)
                 
                
        
            Človek a hlúposť
            Dôvod, prečo sa múdrym nepodarilo vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, je v tom, že neustále podceňujú genialitu hlupákov.
Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.
Ani absolútna hlúposť neprinesie automaticky absolútne šťastie.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Politika a politici
            Politika je umenie vyvolávať problémy, vidieť ich všade, chybne ich hodnotiť a na ich odstránenie použiť najhoršie riešenia.
V politike prostriedy svätia prostriedky.
Politik je ako futbalový tréner. Dostatočne múdry na to, aby zhrua pochopil hru, a dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ju môže vyhrať.
            (Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
                 
                
        
            Murphy a byrokrati
            Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.
Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.
Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.
            (Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
                 
                
        
            Svetlá budúcnosť
            Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
            (Myšlienky bez cla)