Murphy radí
                
        
            Ja nič, to Murphy
            Každý má toľko, koľko si zaslúži.
To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
            (Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
                 
                
        
            Opatrnosti nie je nikdy dosť
            Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
            (Murphyho zákony v bájkach)
                 
                
        
            Hlúposti sa medze nekladú
            Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.
Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.
Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."
            (Murphyho zákony v bájkach)
                 
                
        
            Veci sa kazia
            Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
            (Murphyho zrnká II)
                 
                
        
            Oheň a voda
            Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
            (Zrnká úsmevu)