Odpisovanie elektromobilov
8. 1. 2025
Osobný automobil je hmotný majetok, ktorý sa odpisuje podľa ustanovení ZDP vtedy, ak spĺňa podmienky ustanovené v 22 ods. 2 ZDP, t. z. má samostatné technické určenie, jeho vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, prevádzkovo-technická funkcia (doba životnosti, doba použiteľnosti) je dlhšia ako jeden rok.
Náklady na obstaranie hmotného majetku, t. z. aj osobného automobilu, nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP, daňovým výdavkom. T. z., že náklady na obstaranie automobilu, aj keď podnikateľ finančné prostriedky skutočne vynaložil, nie je možné v čase obstarania automobilu uznať ako daňový výdavok. Do daňových výdavkov sa obstarávacie náklady dostanú postupne, prostredníctvom odpisov.
Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Medzi daňové výdavky patria aj odpisy hmotného majetku. Odpisy hmotného majetku, t. z. aj odpisy elektromobilov, sú daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP.
K
Limity verejných výdavkov
21. 3. 2022
V prípade viazaných nevyčerpaných, najmä kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu z predchádzajúcich rokov, na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, sa novelou zákona o rozpočtových pravidlách VS ustanovilo, aby bolo možné povoliť prekročenie limitu výdavkov tak, aby bol zabezpečený súlad s limitom verejných výdavkov.
V prípade realizácie rozpočtových opatrení v štátnom rozpočte sa povoľujú len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí limit verejných výdavkov. Dopĺňa sa povinnosť pre všetky subjekty verejnej správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje, vrátane správcov kapitol, štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, dodržať limit verejných výdavkov. Zároveň sa prihliada na výsledky hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov schválené vládou pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, v kontexte limitov verejných výdavkov upravuje pôsobnosť na oznamovanie limitov, ako aj komunikáciu v rámci monitorovania jeho plnenia so správcami kapitol a ostatnými subjektami verejnej správy, na ktorých sa limit bude vzťahovať. Zákon zároveň zaväzuje správcov kapitol, ako aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky, transparentne odpočtovať plnenie limitu verejných výdavkov v dokumentoch, ktoré sú verejne dostupné.
K
Rozpočtové pravidlá VS po novom
21. 3. 2022
Novelou zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zabezpečuje naplnenie cieľov novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti reagujúc na zavedenie limitu verejných výdavkov ako systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proti-cyklickej rozpočtovej politiky.
Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a schvaľuje ho Národná rada Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy určená podľa čl. 7a novely ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Novelou zákona sa zabezpečuje premietnutie limitu verejných výdavkov ako regulujúceho nástroja do procesu zostavovania rozpočtu verejnej správy a následne aj jeho úprav. Ustanovilo sa, aby limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky, keďže samotná Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje celkový limit verejných výdavkov.
K
Ceny v eurozóne porastú ešte viac
18. 3. 2022
Inflácia v eurozóne sa pravdepodobne nevráti na nízke úrovne, na ktorých sa držala celé roky pred nedávnym prudkým nárastom cien energií. A to aj po odznení vplyvu vojny na Ukrajine. Uviedla to vo štvrtok šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová.
Podľa nej je čoraz viac pravdepodobné, že sa rast spotrebiteľských cien v euroregióne "v strednodobom horizonte stabilizuje na 2-percentnej cieľovej úrovni" ECB, povedala s odkazom na obdobie dlhšie ako tri roky.
Lagardová pripomenula tiež, že súčasná menová politika banky "čelí novej výzve", keď naznačila koniec slabej inflácie, ktorá sužovala eurozónu v uplynulom desaťročí.
"Sme stále viac presvedčení, že dynamika inflácie v strednodobom horizonte sa nevráti k modelu, ktorý sme videli pred pandémiou," skonštatovala. A dodala, že ECB musí zároveň "zvládnuť šok, keď inflácia v krátkodobom horizonte stúpne ešte viac nad cieľ banky a rast eurozóny klesne".
V
Priemyslu sa darí, vo viacerých odvetviach rástli tržby dvojciferne
14. 3. 2022
Tržby v ťažiskovom priemysle vzrástli v januári medziročne dvojciferne. Pokles bol iba pri stavebníctve. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
"Tržby v priemysle medziročne rastú už tretí mesiac po sebe, dynamika rastu tohto ťažiskového odvetvia slovenskej ekonomiky dokonca zrýchľuje, pričom tržby v januári 2022 stúpli o 12,7 percenta," skonštatovali štatistici.
Výrazný medziročný rast, o 13,8 percenta, si udržali aj podniky dopravy a skladovania. V dlhodobom trende rastu pokračovali aj subjekty pôsobiace v oblasti informačných a komunikačných činností a oproti januáru 2021 stúpli o 9,8 percenta.
Tržby vo vybraných trhových službách sa po dvojmesačnom poklese opäť dostali do kladných čísel a medziročne sa zvýšili o 5,1 percenta.
"Stavebníctvo si ako jediné z piatich sledovaných odvetví ekonomiky pohoršilo a po troch mesiacoch rastu zaznamenalo v januári 2022 medziročný pokles o 10,1 percenta," dodali štatistici.
V rámci podrobnejších dát štatistici skonštatovali, že na raste tržieb v priemysle sa najviac podieľali tržby v dodávkach elektriny, plynu a pary - zaznamenali nárast o 38,7 percenta.
Priemyslu prilepšili aj výroba kovov a kovových konštrukcií (nárast o 21,1 percenta), výroba produktov z gumy a plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov (o 25,2 percenta), výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov (o 26,3 percenta), ako aj výroba strojov a zariadení (o 21,5 percenta).
Naopak, do mínusových čísel sa dostali len tržby vo výrobe dopravných prostriedkov, ktoré klesli o 7,4 percenta, a tržby v ťažbe a dobývaní s poklesom o 5,3 percenta.
V