Odpisovanie elektromobilov
8. 1. 2025
Osobný automobil je hmotný majetok, ktorý sa odpisuje podľa ustanovení ZDP vtedy, ak spĺňa podmienky ustanovené v 22 ods. 2 ZDP, t. z. má samostatné technické určenie, jeho vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, prevádzkovo-technická funkcia (doba životnosti, doba použiteľnosti) je dlhšia ako jeden rok.
Náklady na obstaranie hmotného majetku, t. z. aj osobného automobilu, nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP, daňovým výdavkom. T. z., že náklady na obstaranie automobilu, aj keď podnikateľ finančné prostriedky skutočne vynaložil, nie je možné v čase obstarania automobilu uznať ako daňový výdavok. Do daňových výdavkov sa obstarávacie náklady dostanú postupne, prostredníctvom odpisov.
Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Medzi daňové výdavky patria aj odpisy hmotného majetku. Odpisy hmotného majetku, t. z. aj odpisy elektromobilov, sú daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP.
K
Priemysel skutočne preverí až rok 2023
6. 6. 2022
Hoci náklady na energie sú už na historických maximách, väčšina podnikov na Slovensku to pocíti až nasledujúci rok. Odborník na energie a energetické audity firiem Michal Kolimár z PPA Power DS sa obáva, že pre mnohé z nich to môže byť likvidačné.
"Priemysel sa musí pustiť do úsporných opatrení už dnes," upozornil Kolimár. Podniky podľa neho ešte nepociťujú dosah zvýšených cien energií v plnej sile, pretože tie sa nakupujú na rok dopredu.
"Energie, ktoré dnes priemysel odoberá, nakúpil ešte v prvej polovici roka 2021, keď boli ceny z dnešného pohľadu nízke. Kondíciu slovenského priemyslu preto skutočne preverí až rok 2023. Terajšie problémy sú len začiatok," očakáva Kolimár.
Ťažkosti budú mať najmä podniky, kde energie tvoria väčšinu prevádzkových nákladov. Kým v prípade automobilového priemyslu je to 10 až 20 percent, oceliarne, chemické závody, sklárne či hlinikárne spotrebujú pri výrobe niekoľkonásobne viac elektriny a súčasné ceny pre nich môžu byť likvidačné.
V
Ceny komodít rastú, potraviny tento rok zdraželi o desiatky percent, ropa až o polovicu
3. 6. 2022
Ceny komodít na svetových trhoch napospol výrazne rastú, potraviny tento rok zdraželi o desiatky percent, ropa o polovicu, elektrina o 95 percent a zemný plyn o 123 percent. Ceny drahých kovov sa zvyšujú pomalšie, zlato stagnuje, striebro zlacnelo. Výrazne klesla cena dreva. Vyplýva to z údajov, ktoré ČTK poskytli analytici ku koncu mája.
"Kvôli zlej geopolitickej situácii sa od začiatku roka cena komodít odtrhla z reťaze a energetické komodity jasne vedú so zdražením medzi 49 percentami (ropa Brent) a 123 percentami (zemný plyn). Stupňujúce sa sankcie ďalej zvyšujú cenu nielen ropy a plynu, ale aj elektriny , Ktorá od začiatku roka zdražela o viac ako 95 percent," povedal ČTK analytik spoločnosti Portu Filip Louženský.
Pokračujúca vojna a námorná blokáda Ukrajiny znemožňujúca export obilia do sveta podľa neho viedli k rastu cien pri obilninách. Cena pšenice stúpla o 41 percent od začiatku roka. Rastla aj cena kukurice, ktorá sa v znepriatelených krajinách pestuje vo veľkom. Ako z Ruska, tak z Ukrajiny sa exportuje do sveta hlavne cez Čierne more, ktoré ovláda Rusko. Navyše sa množia správy o krádeži ukrajinskej produkcie a jeho ruskom exporte do 'priateľských' krajín, dodal.
V
Lehota úradu práce k žiadosti o súhlas s výpoveďou
30. 5. 2022
Od 1. 4. 2022 je účinná novela č. 82/2022 Z. z. Zákonníka práce a novela zákona o službách zamestnanosti (v článku II. tejto novely), ktorá mení a upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa pôvodnej právnej úpravy mal príslušný úrad práce lehotu na vyjadrenie k výpovedi zamestnanca so zdravotným postihnutím 30 až 90 dní, po novom na to bude mať úrad práce len sedem pracovných dní.
Ak úrad práce do siedmich pracovných dní nezaujme stanovisko k výpovedi, bude sa to považovať za súhlas s výpoveďou pre zdravotne postihnutého zamestnanca. To znamená, že novelou došlo k výraznému skráteniu 30-dňovej lehoty na udelenie súhlasu príslušným úradom práce na 7 dní odo dňa doručenia žiadosti a po márnom uplynutí lehoty nastane fikcia udelenia súhlasu. Uvedené vyplýva z ust. § 70 ods. 10 novely zákona o službách zamestnanosti: „Ak úrad v lehote na vybavenie žiadosti nevydal rozhodnutie, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Za deň doručenia rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.” Podľa prechodného ustanovenia § 72at novely zákona konania začaté začaté pred 1. aprílom 2022, ktoré neboli právoplatne ukončené, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2022.“
S účinnosťou od 1. 4. 2022 je zamestnávateľ zároveň povinný bezodkladne oznámiť zamestnancovi so zdravotným postihnutím, že podal na úrad práce žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením jeho pracovného pomeru.
K
Žiadosť zamestnávateľa o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou
27. 5. 2022
Zamestnávateľ predkladá príslušnému úradu práce žiadosť v písomnej forme, kde je uvedený výpovedný dôvod, pre ktorý sa má pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť.
K žiadosti ďalej predkladá:
a) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zápis z vedenia organizácie, ak sa jedná o akciovú spoločnosť zápis z predstavenstva spoločnosti príp. valného zhromaždenia ak sa jedná o spoločnosť s r. o. a podobne, na ktorej sa o organizačnej zmene rozhodlo (uzniesli sa alebo schválili organizačnú zmenu), organizačnú štruktúru pred organizačnou zmenou a po organizačnej zmene, pracovnú zmluvu zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím prípadne, ak má pracovná zmluva dodatky predkladá aj jej dodatky (predkladá sa kvôli pracovnému zaradeniu), doklad Sociálnej poisťovne o zdravotnom postihnutí zamestnanca (spravidla sa jedná o rozhodnutie SP o zdravotnom postihnutí občana a priznaní/nepriznaní nároku na invalidný dôchodok), rozhodnutie o organizačnej zmene musí predchádzať podanej žiadosti v opačnom prípade nie je dôvod rozhodovať o predchádzajúcom súhlase, vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní organizačných zmien, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp. prerokovanie tejto skutočnosti zástupcami zamestnancov, zamestnávateľom sa odporúča, aby oslovili vo veci ponuky pracovného miesta aj iných zamestnávateľov, aj v prípade negatívnej odpovedi, (napriek tomu, že uvedenú povinnosť zamestnávatelia nemajú, zo súdnych konaní vyplynula aj takáto požiadavka, i keď nebola priamo určená ako povinnosť),
b) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce lekársky posudok príp. rozhodnutie orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia, pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu musí ísť o dlhodobú nespôsobilosť zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu (jedná sa o prípady, keď sa zamestnanec stane úplne invalidným), výpoveď zo strany zamestnávateľa bude možná aj v prípade čiastočnej invalidity zamestnanca a to v prípade, že zamestnanec by mohol vykonávať doterajšiu prácu, avšak za osobitne uľahčených podmienok, ktoré mu zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť,
c) v prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 až 4 Zákonníka práce predpoklady musia byť ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch; zamestnávateľ uvedie, ktorých predpisov sa predmetná vec týka - nemá povinnosť ich predložiť [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce], nesplnenie požiadaviek na riadny výkon práce Zákonník práce viaže na požiadavky, ktoré má zamestnávateľ zakotvené vo svojom vnútornom predpise (sú to požiadavky určené samotným zamestnávateľom), v tomto prípade je žiaduce, aby zamestnávateľ vnútorný predpis predložil aspoň k nahliadnutiu [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce], vyžaduje sa, aby išlo o požiadavky, ktoré sú nevyhnutné a oprávnené a ktorých oprávnenosť môže vyplývať priamo z pracovnej zmluvy, z príkazu vedúceho zamestnanca alebo požiadavky, ktoré sú pre určitý výkon práce všeobecne známe [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 3 Zákonníka práce], neuspokojivé plnenie pracovných úloh na strane zamestnanca, pričom nie je rozhodujúce, či neuspokojivé plnenie je trvalejšieho charakteru alebo ojedinelé [§ 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce].
K