Odpisovanie elektromobilov
8. 1. 2025
Osobný automobil je hmotný majetok, ktorý sa odpisuje podľa ustanovení ZDP vtedy, ak spĺňa podmienky ustanovené v 22 ods. 2 ZDP, t. z. má samostatné technické určenie, jeho vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, prevádzkovo-technická funkcia (doba životnosti, doba použiteľnosti) je dlhšia ako jeden rok.
Náklady na obstaranie hmotného majetku, t. z. aj osobného automobilu, nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP, daňovým výdavkom. T. z., že náklady na obstaranie automobilu, aj keď podnikateľ finančné prostriedky skutočne vynaložil, nie je možné v čase obstarania automobilu uznať ako daňový výdavok. Do daňových výdavkov sa obstarávacie náklady dostanú postupne, prostredníctvom odpisov.
Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Medzi daňové výdavky patria aj odpisy hmotného majetku. Odpisy hmotného majetku, t. z. aj odpisy elektromobilov, sú daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP.
K
Štát musí ušetriť viac ako 700 mil. eur, ľudí sa škrty našťastie nedotknú
11. 5. 2023
Dlhodobá udržateľnosť našich verejných financií je najhoršia v histórii Slovenska. V nasledujúcich rokoch sa nevyhneme uťahovaniu opaskov. Minulý týždeň skončila vláde výnimka z dlhovej brzdy. Štát už nebude môcť rozšafne rozhadzovať peniaze, ako to robil posledné dva roky po nástupe nového kabinetu. Aj keď bude musieť vláda šetriť, uťahovanie opaskov ľudia priamo nepocítia.
„Výnimka sa týkala troch horných pásiem dlhovej brzdy. Vzhľadom na to, že od posledného schválenia programového vyhlásenia vlády uplynuli dva roky, platia aj tieto sankcie. K viazaniu 3 % výdavkov štátneho rozpočtu malo dôjsť od 6. mája 2023,“ vysvetlil hovorca Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) František Múčka. Ako ďalej uviedol, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti predpokladá, že v rámci viazania sa tieto zdroje nájdu vo výdavkoch, ktoré sú stanovené v schválenom štátnom rozpočte. Podľa prognózy RRZ tak vláda nebude musieť pristúpiť k reálnym škrtom, keďže sa jej vzhľadom na súčasné čerpanie už črtajú dostatočné rezervy.
To potvrdil aj rezort financií. „Dobrou správou je, že občania ani firmy toto zmrazenie zdrojov vôbec nepocítia. Ministerstvo malo v rozpočte pripravené zdroje pre štátne podniky na sanáciu dopadov energetickej krízy. Keďže energokríza výrazne oslabila, nebude táto finančná injekcia potrebná. Prostriedky v hodnote 709 miliónov eur tak môžeme v súlade s dlhovou brzdou trvalo viazať bez náhrady,“ informoval tlačový odbor rezortu. Samotné viazanie sa netýka konkrétnych štátnych podnikov. Pôjde o zdroje, ktoré mal štát pripravené pre prípad, ak by niektoré štátom spravované obchodné spoločnosti potrebovali v ťažkých časoch posilniť kapitál.
Aj keď v tomto roku Slováci si nebudú musieť veľmi uťahovať opasky kvôli dlhovej brzde, v nasledujúcich rokoch sa šetreniu nevyhneme. „Tento zákon chráni našu krajinu pred oveľa väčšími problémami, aby sa u nás nezopakoval grécky scenár,“ vysvetlil prínosy tejto legislatívy člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Ako ďalej upozornil, naše verejné financie sú vo veľkom riziku. Potrebovali by zlepšiť o 6,6 miliardy eur. Ministerstvo financií sa v súčasnosti chváli oveľa lepším rozpočtom, ako pôvodne plánovalo, avšak jeho dlhodobá udržateľnosť je najhoršia v histórii Slovenska. Najviac zaťažili verejné financie sociálne balíčky Hegerovej vlády, ktoré nie sú jednorazové, ale každoročne sa budú musieť vyplácať. Ide predovšetkým o rodinný balíček, rodičovské ako aj predčasné dôchodky. Náklady na tieto sociálne dávky predstavujú viac ako miliardu eur.Aj vďaka tomu skončí štát v roku 2023 v deficite 5,8 percenta hrubého domáceho produktu.
S
Úvery na nové bývanie sú v útlme, ľudia rekoštruujú bývanie
10. 5. 2023
Banky oficiálne štatistiky o úveroch na rekonštrukciu nevedú, podľa finančných sprostredkovateľov je však téma zveľaďovania bývania aktuálnejšia ako v minulých rokoch. Ceny bytov a domov mierne klesajú, banky pokračujú vo zvyšovaní úrokov na hypotéky a inflácia nabáda ľudí k finančnej skromnosti. Namiesto nového bývania si preto mnohí začali vylepšovať to súčasné a záujem o úvery na rekonštrukcie rastie. "Potvrdzujú to ľudia z realitného trhu aj finančných inštitúcií.
Záujem o rekonštrukcie bytov a domov rastie a tento trend zrejme bude silnieť," priblížil partner finančnej skupiny Umbrella Group Michal Ďuriš. Najmä mnohí mladí rodičia podľa neho zmenili v ťažkých časoch ambície a namiesto presunu do väčšej nehnuteľnosti sa radšej pustili do lacnejšej úpravy súčasného bývania. Banky oficiálne štatistiky o úveroch na rekonštrukciu nevedú, podľa finančných sprostredkovateľov je však téma zveľaďovania bývania aktuálnejšia ako v minulých rokoch. Nové nehnuteľnosti sú totiž pre mnohých pre vysoké ceny prakticky nedostupné a výška súčasných sadzieb hypoték sa blíži k štyrom percentám. Ešte jednoduchšie dokladovanie vyžadujú podľa nej banky pri poskytnutí bezúčelového hypotekárneho úveru. Financovanie rekonštrukcie týmto spôsobom však predražia vyššie úroky v porovnaní s účelovým úverom.
Rekonštrukciu je možné financovať aj cez spotrebný úver. "Výhodou je, že banke nevzniká záložné právo na zrekonštruovaný byt. Má však aj dve zásadné nevýhody - pôžičku je potrebné splatiť najneskôr do ôsmich rokov a zaplatíte výrazne vyššie úroky ako v prípade hypotéky," vysvetlila spoločnosť. Rastúce ceny hypoték podľa nej opätovne zatraktívnili aj v minulosti veľmi využívanú formu financovania rekonštrukcií pomocou medziúverov od stavebných sporiteľní. Na slovenskom trhu však už ostala pôsobiť len jedna takáto finančná inštitúcia.
S
Premeny obchodných spoločností a družstiev
2. 5. 2023
V roku 2024 sa pripravuje nový právny predpis upravujúci premenu obchodných spoločností a družstiev, v súvislosti s ktorým sa pripravujú rozsiahle zmeny v obchodnom práve, v účtovníctve v oblasti dani z príjmov a dani z pridanej hodnoty a v mnoho ďalších právnych predpisoch.
Cieľom návrhu novej právnej úpravy je vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy o splynutí, zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy a tiež ich cezhraničných alternatív, ktorá nahrádza aktuálne platnú právnu úpravu.
V súčasnosti je právna úprava vnútroštátnych splynutí a zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy ako aj cezhraničných zlúčení a splynutí obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Nakoľko bola do Obchodného zákonníka právna úprava dopĺňaná priebežne aj v súvislosti s čiastkovou transpozíciou obchodnoprávnych smerníc, je zložito usporiadaná a fragmentovaná. Transpozícia smernice (EÚ) 2019/2121 dáva priestor na to, aby popri novej právnej úprave vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2019/2121 prešli revíziou aj ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčení, splynutí, rozdelení a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstva.
Návrh zákona tak vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka. Dopĺňa sa o nové postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej väčšej podpory, a tiež s cieľom poskytnúť primeranú (a oproti pôvodnej úprave silnejšiu) ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Súčasne návrh zákona prichádza so zmenami, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.
Predkladaná úprava zavádza novú terminológiu. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo má významný dopad aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku. Aj preto bol zvolený pojem premena ako nové označenie pre tieto typy zmien v obchodných spoločnostiach.
Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy zahŕňajú zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy.
K
Štátne hmotné rezervy
1. 5. 2023
Od 1. 9. 2023 sa pripravuje nový zákon o štátnych hmotných rezervách predovšetkým z dôvodu neaktuálnosti doterajšej právnej úpravy štátnych hmotných rezerv, ktorá nevyhovuje súčasným podmienkam a potrebám pre riešenie krízových stavov Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako výkonnou zložkou riadenia štátu pri riešení krízových stavov.
Skúsenosti s aplikáciou zákona o štátnych hmotných rezervách z posledných rokov počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a následne núdzového stavu na riešenie pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 ako aj pri riešení iných krízových situácií, predovšetkým v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine ukazovali, že viaceré ustanovenia zákona o štátnych hmotných rezervách v súčasnosti nevyhovujú aktuálnym hospodárskym podmienkam a potrebám zabezpečenia štátnych hmotných rezerv. Správa rezerv sa preto rozhodla pripraviť nový zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý umožní zjednodušenie procesov tak, aby v čase krízovej situácie a mimoriadnej situácie bola Správa rezerv oprávnená zabezpečovať tvorbu štátnych hmotných rezerv účinnejšie a zefektívni sa tak výkon činnosti Správy rezerv pri riešení krízových a mimoriadnych situácií.
Štátne hmotné rezervy sa rozdeľujú do troch kategórií, a to hmotné rezervy, mobilizačné rezervy a pohotovostné zásoby. Hmotné rezervy slúžia najmä na zabezpečenie energetickej a potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky, mobilizačné rezervy sú určené na plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie a pohotovostné zásoby sú určené na okamžitú pomoc pri záchrane životov, zdravia a majetku obyvateľstva postihnutého rôznymi druhmi krízových situácií.
Nový zákon by mal upravovať široký okruh vzťahov súvisiacich so štátnymi hmotnými rezervami, ale filozofiu doterajšej právnej úpravy vo svojej podstate by zmeniť nemal. Návrh zákona predovšetkým vyjasňuje pojmy spoločné pre všetky druhy štátnych hmotných rezerv, upravuje pôsobnosť Správy rezerv v niektorých oblastiach, niektoré aspekty použitia a hospodárenia s hmotnými rezervami, zosúlaďuje postavenie, práva a povinnosti ochraňovateľov mobilizačných rezerv a taktiež upravuje použitie a hospodárenie s mobilizačnými rezervami a pohotovostnými zásobami. Po novom by sa mala zaviesť povinnosť prehodnocovania účelnosti, opodstatnenosti, kompatibility a životnosti jednotlivých položiek mobilizačných rezerv.
Upraviť by sa mali tiež niektoré otázky financovania štátnych hmotných rezerv, najmä správa samostatných účtov Správy rezerv, možné výdavky z týchto účtov, ako aj otázky súvisiace so skladovaním štátnych hmotných rezerv, ďalej povinnosti pre ochraňovateľov a iné subjekty a s tým súvisiace pokuty za neplnenie týchto povinností.
K