Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Sláva a peniaze...
Dokiaľ budeš šťastný, napočítaš veľa priateľov. Keď šťastie odíde, ostaneš sám. (Ovidius)
Najväčším omylom je nazdávať sa, že sa nikdy nemýliš. (T. Carlyte)
Neexistujú skutočne beznádejné situácie. Existujú iba ľudia, zúfajúci si v nejakej situácii namiesto hľadania východiska. To, že ste na dne, má aj svoju dobrú stránku: aspoň sa máte od čoho odraziť.
(Myšlienky bez cla)
Ako bojovať s klebetou
Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.
Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.
Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Deti naše poklady
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)