Pokrok je akt výmeny starých starostí za nové.

Dĺžka debaty o probléme je v obrátenom pomere k jeho zložitosti.

Problém je, že nové veci so sebou prinášajú nové problémy.

Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.

Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Reorganizácia prináša vždy zmenu, ale málokedy zlepšenie.

Šéf vám vždy bez problémov uzná, že mýliť sa je ľudské, ale nikdy vám neodpustí.

Čím dlhšie budete rozprávať o tom, čo robíte, tým menej času vám ostane na to, aby ste to dokončili. Postupne strávite viac a viac času hovorením a čoraz menej času prácou, až kým nakoniec nebudete celý čas hovoriť o ničom.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.