Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Nie je treba klamať vždy a všetkých ľudí. Stačí len občas a tých správnych ľudí.

Ak je správa dostatočne dlhá, nikto si netrúfne povedať, že je nanič.

Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.

Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.

Hnev bráni duchu poznať pravdu.

Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.

Ak si neviete rady, pozvite si konzultanta. Ten si požičia od vás hodiny a potom vám milostivo povie, koľko je hodín.

Kým potrebujete reklamu, tak na ňu nemáte, keď si ju konečne môžete dovoliť, tak ju už nepotrebujete.

Správa o služobnej ceste sa nepíše kvôli informovanosti šéfa, ale kvôli ochrane pisateľa.