Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Ak sa niekto dusí kockou ľadu, najľahšie mu pomôžete tak, že mu do hrdla nalejete vriacu vodu – ľad sa roztopí takmer okamžite.

Nehorľavé zápalky sú ideálne najmä pre rodiny s malými deťmi a hasičov.

Nehlučný budík neničí nervy vyzváňaním o šiestej ráno, keď sa človeku chce najviac spať.