Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Vedomosti zakladajúce sa na vonkajších dôkazoch sú nespoľahlivé.

Odborník sa čím ďalej tým viac špecializuje, až nakoniec ovláda všetko o ničom.

Postupy vedy sú jednoduché: Meraj mikrometrom! Znač kriedou! Rež sekerou!

Ak chcete vymeniť obdiv mnohých mužov za kritiku jedného, vydajte sa.

V manželstve je často lepšie nebyť príliš iniciatívny a vždy je lepšie nič nepovedať.

Aby žena urobila manželstvo šťastným, musí mužovi rozumieť a trochu ho milovať. Aby muž urobil manželstvo šťastným, musí ženu nekonečne milovať a nepokúšať sa ju pochopiť.

Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.

Napriek neodškriepiteľnému pokroku v emancipácii žien, vďaka ktorému už ženy vedia fajčiť ako muži, piť ako muži i nadávať ako muži, sa v jednom pokrok nepohol ani o krok dopredu: mladé dievča treba vydať, zatiaľ čo mladého muža vydávať netreba...

Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)