Murphy radí
Murphyho zákonník
Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.
Čím modernejší dopravný prostriedok si zvolíte, tým menšie sú vaše šance dostať sa tam, kam sa chcete dostať.
Keď si môžete vybrať spomedzi viacerých nápadníkov, vyberiete si zle. Ak nemáte na výber, aj tak si zle vyberiete.
(Murphyho zrnká II)
Zákony života
Okolnosti sa vždy usporiadajú tak, aby privodili katastrofu.
Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!
Keď tlačíte na pílu, reže nakrivo. Zato, keď ju necháte na pokoji, tak potvora jedna, nereže vôbec.
(Murphyho zákonník)
Život je smiešny
Neschopný advokát môže zdržať prípad aj šesť rokov. Schopný aj dlhšie.
„Pán advokát, rozprávali ste sa mojou manželkou?“ „Áno. Všetky vaše návrhy však odmieta. Odkazuje, že ak dohodnutú čiastku do týždňa nepošlete, vráti sa späť.
Sudca hovorí obžalovanému: „Chcete uviesť nejaké poľahčujúce okolnosti?“ „Áno, pán sudca. Chcel by som slávnemu súdu pripomenúť, že už som bol trikrát trestaný a vôbec to nepomohlo!“
(Myšlienky bez cla)
Informácie pre šéfa
Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.
Ten, kto má o veci málo informácií, sa spravidla zle rozhodne.
Naproti tomu každá informácia, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, ktorú sa vám nepodarilo načas získať, sa ukáže byť stopercentne správnou.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)