Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.

Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.

Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.

Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.

Najviac škody urobia tí, čo chcú silou-mocou pomôcť.

Pokazí sa vždy to, čo práve najviac potrebuješ.