Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.

Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.

Ak sa vám zdá, že dostávate od života menej, ako vám prináleží, o chvíľu zistíte, že máte viac, ako si zaslúžite.

Najväčším umením je správne sa mýliť.

Peniaze môžu k človeku prísť samé, ale k múdrosti už musí prísť človek sám.