Murphy radí
Život treba žiť
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho rady
Jeden hlupák je jeden hlupák a dá sa obísť. Dvaja hlupáci sú dvaja hlupáci a dá sa im vyhnúť. Desaťtisíc hlupákov je však historická sila, ktorú treba rešpektovať.
Myslieť proti svojej dobe je príznakom odvážneho ducha. Ale povedať to, je dôkazom hlúposti.
Ekonómia je jediná oblasť, kde dvaja ľudia, ktorí tvrdia niečo úplne opačné, môžu dostať Nobelovu cenu za príspevok k zvýšeniu blahobytu ľudstva.
(Murphyho zrnká II)