Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mocní si vždy nájdu dôvod, prečo treba potrestať slabšieho. Nezamieňajte si rovnosť pred zákonom s rovnosťou pred korytom.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Vernosť si za prachy nekúpiš. Ale poslušnosť áno.

Pokazí sa vždy to, čo práve najviac potrebuješ.

Keď dvaja robia to isté, výsledok je vždy iný.

Muži na ženách nájdu veľa chýb, ženy na mužoch len dve. Všetko, čo hovoria, je zlé. Všetko čo robia je zlé.

Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.

V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!