Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)

Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.

Nedomáhajte sa pravdivých informácií o svojom manželskom partnerovi.

Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Ak to spôsobí viac škody, všetko sa pokazí naraz.

Kompromis je vždy nákladnejší, ako ktorákoľvek z dvoch pôvodne navrhnutých alternatív.

Nič netrvá večne. Ale to neznamená, že sa to nemôže opakovať. Preto nevyskakujte a neujúkajte od radosti, že sa niečo skončilo. Mohla by vám chýbať para práve vtedy, keď to vypukne nanovo.